Lícne jamky, malé prehĺbenia na pokožke, sú považované za znak krásy a často sú spájané s mladistvým vzhľadom a šarmom. Najčastejšie sa vyskytujú na lícach, ale môžu sa nachádzať aj na iných častiach tela, napríklad na brade a spodnej časti chrbta. Niektorí ľudia majú lícne jamky trvalé, zatiaľ čo u iných sa objavujú len pri úsmeve.

Príčina:

Najčastejším dôvodom vzniku lícnych jamiek je rozdiel v tvare alebo dĺžke tvárového svalu musculus zygomaticus major, ktorý je zodpovedný za pohyb líc pri úsmeve. U ľudí s jamkami sa m. zygomaticus major rozdeľuje na dve skupiny svalov, jednu nad ústnym kútikom a druhú pod ním. Tento stav sa označuje ako dvojitý alebo rozdvojený m. zygomaticus major. Keď sa koža pohybuje cez tieto dve svalové skupiny, vytvára sa lícna jamka.  

Dedičnosť:

Dedičnosť lícnych jamiek je autozomálne dominantná, čo znamená, že len jeden z dvojice génov je potrebný na kódovanie jamiek a tento gén môže byť zdedený od matky alebo od otca.  V prípade, keď má jeden s rodičov lícne jamky, je 25 % až 50 % pravdepodobnosť, že dieťa bude nositeľom tohto znaku. Ak sú obaja rodičia nositeľmi znaku, dieťa má 50 % až 100 % šancu výskytu lícnych jamiek.

Výskyt:

Odhaduje sa, že lícne jamky má približne 20 až 30 % svetovej populácie, ale tieto čísla sa môžu líšiť v závislosti od geografického regiónu a genetického pozadia. Zaujímavosťou je, že aj keď sú lícne jamky často považované za vrodenú črtu, u niektorých ľudí sú výraznejšie v detstve a vekom sa môžu zmierniť alebo úplne zmiznúť v dôsledku zmien svalovej a tukovej štruktúry tváre.

 Jamka na brade:

Jamky sa môžu tvoriť aj na iných častiach tela ako na lícach. Jamky na brade, niekedy známe ako rozštiepená brada, vznikajú v dôsledku priehlbiny v tvare písmena Y, ktorá sa vytvára, keď sa pravá a ľavá strana čeľustnej kosti alebo čeľustného svalu počas vývoja v maternici úplne nespoja