Sopor je kvantitatívna porucha vedomia, ktorá označuje stav hlbokého spánku. Je to stav, v ktorom je jedinec ťažko prebuditeľný a má zníženú reakciu na vonkajšie podnety, reaguje len na bolestivý podnet. Pacient je počas soporu v hlbokom spánku, z ktorého je ho možné prebudiť len na krátky čas intenzívnym podnetom. Priamy kontakt sa s ním nedá nadviazať, reaguje len otvorením očí, gestom, mimikou či krátkou nesúvislou slovnou reakciou. Je dôležité odlíšiť sopor od somnolencie. Somnolencia je ľahšia forma kvantitatívnej poruchy vedomia, stav nadmernej ospalosti, kedy má jedinec zníženú úroveň bdelosti. Ľudia so somnolenciou sú schopní sa prebudiť na oslovenie a interagovať so svojím okolím, aj keď sú ospalí a často spomalení.

Príčiny:

• traumatické poranenia mozgu: Ťažké poranenia hlavy môžu spôsobiť sopor, ako reakciu na poškodenie mozgových tkanív.

• intoxikácia: Nadmerné užívanie alkoholu, drog alebo otrava toxickými látkami môže viesť k soporu.

• neurologické ochorenia: Rôzne neurologické ochorenia, ako napríklad mozgové nádory, cievna mozgová príhoda, epilepsia alebo encefalitída, dokážu vyvolať sopor.

• metabolické poruchy: Poruchy, ako napríklad hypoglykémia (nízky krvný cukor), hyperglykémia (vysoký krvný cukor), poruchy elektrolytov, ochorenia pečene či obličiek, môžu mať za následok sopor.

• infekcie: Sepsa alebo meningitída sú častými príčinami soporózneho stavu.

• cievne príčiny: Poruchy krvného obehu mozgu, ako napríklad krvácanie do mozgu alebo obštrukcia krvných ciev, môžu mať za následok sopor.

• metabolická encefalopatia: Poruchy v mozgovej funkcii v dôsledku metabolických porúch alebo porúch využívania živín spôsobujú poruchy vedomia.

• psychogénne stavy: Niektoré psychogénne stavy, ako napríklad konverzné poruchy alebo hystéria, môžu simulovať sopor.