Sú najčastejšie bledo žlté papuly, oválneho tvaru, ostro ohraničené od okolia, najčastejšie sa vyskytujúce na hornej mediálnej mihalnici. Vyskytujúce sa solitárne alebo mnohopočetne a vznikajú akumuláciou lipidov v makrofágoch v dôsledku poruchy lipidového metabolizmu alebo bunkovej dysfunkcie. Nadmerné množstvo lipoproteínov v krvi vedie k ich prieniku cez cievnu stenu s následným vychytávaním makrofágmi, ktoré sa menia na obrovské mnohojadrové Toutonove bunky. 

Príčiny vzniku

V niektorých prípadoch vznikajú z primárnej príčiny, takže im nepredchádza žiadne ochorenie, najskôr v takom prípade ide o genetickú mutáciu, najčastejšie o primárnu familiárnu hyperlipoproteinémiu. Sekundárny vznik xantómov znamená, že vznikajú na podklade iného ochorenia, ako je diabetes mellitus, hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy) alebo nefrotický syndróm (obličkové ochorenie).

Rozdelenie

• Xantelasma palpebrarum – najčastejšia forma, vyskytuje sa skôr u žien medzi 30. a 40. rokom života. Najčastejšie sa lokalizuje pri vnútornom kútiku oka na hornej mihalnici. Je asymptomatická a vyskytuje sa vo forme žltých papúl. 
• Xanthoma planum – môže sa vyskytovať kdekoľvek na tele, aj na dlaniach. Ide o diseminované makuly až ploché papuly žltej až oranžovej farby, pri výraznom rozšírení môžu pokrývať celú tvár.
• Xanthoma tuberosum – tuberózne xantómy sa vyskytujú v mieste tlaku, ako sú kolená, lakte a gluteálna oblasť. Ojedinele sa môžu vyskytnúť na brade a na koreni nosa. Sú to pomaly rastúce nebolestivé červeno žlté noduly a majú tendenciu k splývaniu do väčších ložísk.
• Xantoma eruptivum – vyskytuje sa najčastejšie na gluteách a na extenzorových častiach končatín (vnútorné strany horných končatín). Sú to mnohopočetné, symetricky usporiadanie, asi milimetrové červeno žlté papulky, výsev vzniká náhle a pri normalizácii hladiny lipidov prejavy ustupujú. V niektorých prípadoch môžu aj svrbieť. 
• Xantoma tendinosum et articulare – nad extenzormi šliach na rukách, na nohách často nad Achillovou šľachou. Ide o pomaly rastúce noduly (uzlíky), ktoré sa nachádzajú podkožne. Koža nad uzlami je bez zmeny. 

Diagnostika

Je založená na klinickom obraze výrastkov, diagnostikou sa najčastejšie zaoberá dermatovenerológ. V niektorých prípadoch je možné urobiť aj odber tkaniva na histologizáciu, nie je to ale časté. 

Terapia

Lokálna terapia môže spočívať v použití frakčného lasera, elektrokautera alebo ošetrenie kyselinou trichlóroctovou. Xantelasma palpebrum reaguje aj na systémové podanie blokátora IL – 1, ploché xantómy na terapiu cyklosporínom. Základom ale každej terapie je diétny režim a zníženie hladiny cholesterolu v sére, inak bude dochádzať k recidívam ochorenia.