Vyhýbavá porucha osobnosti je psychická porucha, ktorá sa vyznačuje silným strachom z odmietnutia, kritiky alebo negatívneho hodnotenia druhými ľuďmi. Osoby s touto poruchou majú tendenciu sa vyhýbať sociálnym situáciám a interakciám, pretože sa obávajú, že budú ponižovaní alebo zahanbení.

Príčina:

Jedným z rizikových faktorov pre rozvoj vyhýbavej poruchy osobnosti je genetická predispozícia, ktorá zvyšuje náchylnosť k rozvoju úzkostných a vyhýbavých tendencií. Ďalším dôležitým faktorom je prostredie, v ktorom jedinec vyrastá. Detstvo a dospievanie plné kritiky, odmietania, zahanbovania alebo nedostatku podpory môže viesť k tomu, že dieťa si vyvinie nízke sebavedomie a chronický strach z odmietnutia. Negatívne skúsenosti, ako napríklad šikanovanie, emocionálne zneužívanie alebo zanedbávanie, posilňujú vyhýbavé správanie, ktoré sa následne stáva pevnou súčasťou osobnosti.

Príznaky:

• vyhýbanie sa sociálnym situáciám
• nízke sebavedomie
• pocit menejcennosti
• prehnaná citlivosť na kritiku
• strach z odmietnutia
• zdržanlivosť vo vzťahoch
• tendencia k sociálnej izolácii
• závislosť na istote

Terapia:

Liečba vyhýbavej poruchy osobnosti sa zameriava na zmiernenie symptómov a zlepšenie kvality života pacienta. Kľúčovou terapeutickou metódou je psychoterapia, prostredníctvom ktorej sa pacient učí zvládať úzkosť spojenú so sociálnymi interakciami, budovať si vzťahy a postupne zvyšovať svoju sebadôveru.V niektorých prípadoch môžu byť predpísané aj lieky, ako napríklad antidepresíva a anxiolytiká, pomáhajúce zmierniť úzkosť a depresiu. Kombinácia psychoterapie a medikamentóznej liečby býva často najefektívnejšia. Dôležitým aspektom liečby je tiež podpora zo strany blízkych a vytváranie bezpečného prostredia, ktoré podporuje pacienta v skúšaní nových sociálnych situácií a v rozvíjaní vzťahov.