Jesenná depresia, známa aj ako sezónna afektívna porucha, je typ depresie, ktorý sa prejavuje najmä počas jesene. Je to stav, pri ktorom dochádza k opakovaniu depresívnych symptómov v rovnakom ročnom období a je úzko spojený so zmenami v dĺžke dňa a dostupnosti slnečného svetla.

Príčina:

Jedným z hlavných faktorov vedúcich ku vzniku jesennej depresie je pokles denného svetla počas jesene a zimy. Svetlo ovplyvňuje biologické hodiny človeka, ktoré regulujú spánok, náladu a hormóny. Keď sa dni skracujú a svetla je menej, môže dôjsť k narušeniu cirkadiánnych rytmov. Serotonín, hormón šťastia, významne ovplyvňuje náladu človeka. Nedostatok svetla môže viesť k zníženiu produkcie serotonínu, čo vyvoláva pocity smútku a depresie. Okrem serotonínu má nedostatok svetla vplyv aj na produkciu melatonínu, spánkového hormónu. V tme sa jeho produkcia zvyšuje, čo u ľudí spôsobuje nadmernú ospalosť a pocit únavy počas dňa.

Príznaky:

• pretrvávajúci smútok 
• strata záujmu o aktivity, ktoré boli predtým príjemné
• znížená energia a pocit únavy
• zvýšená potreba spánku alebo nespavosť
• problémy s koncentráciou
• pocit beznádeje alebo bezcennosti

Prevencia:

Prevencia jesennej depresie je kľúčová pre ľudí, ktorí sú na tento stav náchylní, najmä s príchodom chladnejších mesiacov. Jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení je dostatočná expozícia prirodzenému svetlu. Pravidelné prechádzky vonku počas denného svetla, najmä v dopoludňajších hodinách, môžu pomôcť stabilizovať biologické hodiny a zlepšiť náladu. Ďalším dôležitým opatrením je udržiavanie pravidelného režimu spánku a bdenia. Pravidelné cvičenie, ideálne vonku, nielenže podporuje fyzické zdravie, ale aj zvyšuje produkciu endorfínov, čo sú hormóny zlepšujúce náladu. Význam má aj vyvážená strava bohatá na vitamíny, minerály a omega-3 mastné kyseliny podporujúce správnu funkciu mozgu a nervového systému.