Agorafóbia je úzkostná porucha, ktorá sa bežne označuje ako strach z otvorených priestorov, hoci ide skôr o strach z cudzích miest mimo domova. Patrí do skupiny fóbií a jej prejavy sú často nejednoznačné. Postihnutí môžu mať obavy z toho, že sa strápnia, omdlia, zažijú niečo zlé, alebo že sa im ostatní budú smiať. Agorafóbia môže byť natoľko silná, že vedie k uväzneniu osoby v dome alebo konkrétnej miestnosti. Pokusy o opustenie bezpečného priestoru môžu vyvolať záchvat paniky. Miesta s veľkým počtom ľudí, ako sú reštaurácie, kiná alebo dopravné prostriedky, často zhoršujú príznaky.

Príznaky 

Agorafóbia je charakteristická strachom z cestovania, nakupovania, z pobytu na verejných priestranstvách, z preplnených miest, zhlukov ľudí a podobne. Strach je o to väčší, pokiaľ si človek uvedomí, že únik z miesta je obťažný alebo že by únikom na seba upútal pozornosť. Títo ľudia potom strácajú kontrolu nad situáciou, mávajú ťažké záchvaty paniky. Tie môžu prísť aj pri obyčajnej spomienke na stresovú situáciu. Reagujú prehnane na úplne bežné situácie.

Sprievodnými príznakmi sú telesné prejavy, ktoré súvisia s panickým záchvatom a zahŕňajú napríklad búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, bolesť na hrudi, pocit dusenia, závraty, návaly tepla či chladu, nadmerné potenie, mravčenie v prstoch, silnú úzkosť, sucho v ústach, zvracanie či tras. Objavujú sa myšlienky, že pokiaľ sa nepodarí včas z ohrozujúcej situácie uniknúť, stane sa nejaká katastrofa – človek sa prestane ovládať, omdlie, dostane infarkt alebo sa minimálne pred druhými znemožní.

Tieto príznaky väčšinou poľavia vo chvíli, keď človek opustí stresujúce miesto alebo pominie nepríjemné očakávania. V tomto momente sa síce zníži napätie a odznejú fyzické problémy, ale z dlhodobého hľadiska sa problém skôr posilňuje a prehlbuje. Jedinec si tak upevňuje svoje presvedčenie, že dané situácie vždy privodia nepríjemné pocity, a tak je nutné sa im vyhýbať.  

Príčiny 

Na začiatku rozvoja agorafóbie môže byť určitý nepríjemný zážitok, spojený so silným pocitom úzkosti, depersonalizácie a telesnými príznakmi. U citlivého zraniteľného človeka potom dôjde ku katastrofickej interpretácii toho, čo sa deje. Má strach z miest a situácií, ktoré pôvodnú situáciu niečím pripomínajú, a začne sa im vyhýbať. Toto vyhýbavé správanie sa postupne stále viac rozširuje.

Liečba

Poruchu lieči psychiater. Liečba je dlhodobá a obvykle spočíva v psychoterapii, keď sa pacient snaží svoj strach pochopiť a prekonať. Súčasťou liečby môže byť aj pomalé a opatrné vystavovanie pacienta situáciám (s jeho súhlasom!), kedy sa strach objavuje. Ako doplnok sa užívajú antidepresíva a anxiolytiká (lieky proti úzkosti).