Heparínom indukovaná trombocytopénia (HIT) je závažná komplikácia liečby heparínom, ktorá sa prejavuje poklesom počtu krvných doštičiek (trombocytov) a zvýšeným rizikom trombózy. HIT vzniká v prípade, keď imunitný systém vytvára protilátky proti komplexu heparínu a trombocytového faktora 4. Tieto protilátky aktivujú krvné doštičky, čo vedie k tvorbe krvných zrazenín (trombóz) v cievach, napriek tomu, že dochádza k poklesu počtu trombocytov v krvi. HIT sa najčastejšie vyskytuje 5-10 dní po začatí liečby heparínom a vyžaduje okamžité ukončenie podávania heparínu a začatie alternatívnej antikoagulačnej liečby.

Rizikové faktory:

• použitie nefrakcionovaného heparínu
• dlhodobá liečba heparínom
• vysoké dávky heparínu
• chirurgické zákroky 
• pacienti s trombózou v anamnéze
• vek nad 60 rokov 

Príznaky a komplikácie:

• pokles počtu trombocytov (trombocytopénia)
• hlboká žilová trombóza
• pľúcna embólia
• nekróza kože na miestach aplikácie heparínu
• infarkt myokardu
• cievna mozgová príhoda

Diagnostika:

HIT sa diagnostikuje na základe klinických a laboratórnych kritérií. Kľúčovým znakom je náhly pokles počtu trombocytov o 30-50 % po 5-10 dňoch od začiatku liečby heparínom. Diagnózu podporujú príznaky trombózy. Laboratórne sa vykonávajú špecifické testy na prítomnosť protilátok proti komplexu heparín-PF4. Na potvrdenie diagnózy sa používa funkčný test aktivácie trombocytov.

Terapia:

Liečba heparínom indukovanej trombocytopénie spočíva v okamžitom vysadení heparínu a nasadení alternatívneho antikoagulancia, napríklad inhibítora faktora Xa (fondaparinu). Je dôležité vyhnúť sa podávaniu nízkomolekulárneho heparínu, ktorý môže mať krížovú reaktivitu. Pri HIT spojenom s trombózou sa pokračuje v antikoagulačnej liečbe, aby sa predišlo ďalším trombotickým komplikáciám. Liečba trvá až do stabilizácie pacienta a normalizácie hladín trombocytov.