Príznaky

• spočiatku slabosť
• malátnosť
• horúčka
• Mravčenie v mieste uhryznutia
• Kŕče v oblasti hrtana (vedú k hydrofóbii)
• Nepokoj, hnev
• Hyperaktivita
• Zvýšené potenie i slinenie
• Kóma 
• Obrna, paralýza svalstva

Príčiny

Rezervoárom rabdovírusov sú divoko žijúce zvieratá. Človek sa infikuje pri pohryzení zverou (napr. pes, líška alebo vlk) kedy sa cez ranu dostávajú kontaminované sliny. Zo vstupného miesta pomerne rýchlo postupuje k mozgu. Výskyt je zvýšený v rozvojových krajinách z dôvodu nedostatočnej vakcinácie. Menej častá je nákaza pri transplantácii orgánov. 

Diagnostika

Nutný je zásah lekára, ktorý posúdi stav poraneného ale aj veterinára, ktorý môže potvrdiť alebo vyvrátiť prítomnosť besnoty u zvieraťa. Pri laboratórnej diagnostike sa zvykne zasielať hlava zvieraťa v ľade, ak je to možné. Následne sa vykonávajú PCR testyalebo testy na prítomnosť protilátok. Možné je aj využitie magnetickej rezonancie, na odlíšenie poškodeného mozgového tkaniva.

Priebeh 

U človeka začína nešpecifickými príznakmi podobnými chrípke. Prítomná je aj dlhá inkubačná doba v rozmedzí jedného až troch mesiacov. Bezprostredne po uhryznutí môže človek pociťovať bolesť aj parestéziu (mravčenie). Nasleduje rozvoj kŕčov v oblasti hrdla, ktoré sa prejavujú pri prehĺtaní. Kŕče sú natoľko frustrujúce, že u nakazeného vedú k hydrofóbii (strach z vody). Rozvoj kŕčov postupuje naprieč celým telom a spôsobuje záchvaty, hnev až agresiu. V konečnej fáze ochorenia nastáva ochabnutie svalov až kóma. Príčinou smrti je udusenie.

Liečba

Bezprostredne po poranení je nevyhnutné dôkladné očistenie rany mydlom. Dĺžka inkubačnej doby nám umožňuje podanie vakcíny. Dôležitou prevenciou je očkovanie domácich zvierat. Po prepuknutí príznakov už liečba nie je možná.