Hepatorenálny syndróm (HRS) je závažný stav, ktorý postihuje ľudí s pokročilým ochorením pečene. Tento syndróm sa vyznačuje náhlym zhoršením funkcie obličiek u pacientov s cirhózou pečene alebo iným závažným ochorením pečene. HRS je výsledkom komplexných hemodynamických zmien, ktoré zahŕňajú znížený prietok krvi obličkami a zvýšený tlak v portálnom žilovom systéme pečene. Uvedené zmeny vedú k zníženému vylučovaniu sodíka obličkami a následnej retencii vody a sodíka v tele.

Rozdelenie:

• HRS typu 1: Prvý typ sa vyznačuje rýchlym a progresívnym zhoršovaním funkcie obličiek. Je často spojený s vyvolávajúcou udalosťou, ako je infekcia, krvácanie z tráviaceho traktu alebo veľký objem odstráneného ascitu. Bez liečby má typ 1 veľmi zlú prognózu.
• HRS typu 2: Tento typ sa vyvíja pomalšie a je spojený s menej závažnou dysfunkciou obličiek. Pacienti s typom 2 často trpia refraktérnym ascitom, čo znamená, že ascites nereaguje dobre na diuretickú liečbu. 

Príznaky:

• oligúria (znížená tvorba moču)
• ascites (hromadenie tekutiny v brušnej dutine)
• opuchy dolných končatín
• únava a slabosť
• zmätenosť, dezorientácia, ospalosť
• ikterus (žltačka)
• hypotenzia (nízky krvný tlak)
• nadmerný smäd

Diagnostika:

Stanovenie diagnózy HRS vyžaduje prítomnosť pokročilej cirhózy pečene s ascitom a zhoršením funkcie obličiek, ktoré je definované zvýšením sérového kreatinínu. Dôležité je vylúčiť iné príčiny renálnej dysfunkcie, ako sú šok, dehydratácia a prítomnosť primárneho ochorenia obličiek. Kritérium pre HRS zahŕňa absenciu zlepšenia funkcie obličiek po 48 hodinách diuretickej liečby a po intravenóznom podaní albumínu. 

Terapia:

V liečbe sa používajú vazokonstriktory, v kombinácii s intravenóznym podaním albumínu na zlepšenie renálnej perfúzie. V prípade refraktérnosti na medikamentóznu liečbu sa využíva dialýza na podporu funkcie obličiek. Definitívnou liečbou, ktorá môže výrazne zlepšiť prognózu, je transplantácia pečene.