Poliomyelitída je akútne infekčné vírusové ochorenie vyvolané odlišnými typmi poliovírusov, konkrétne ide o typ 1, 2 a 3. Najstaršia zmienka o ochorení pochádza zo 14. – 15. storočia p.n.l. z Egypta. Ochorenie sa vyskytovalo v epidémiách na jednotlivých kontinentoch. V bývalej ČSR bola posledná epidémia ochorenia v roku 1953 a po zavedení povinného očkovania v roku 1960 sa výskyt ochorenia prudko znížil a od roku 1961 sa u nás nevyskytol prípad paralytickej formy infekcie. 

Človek predstavuje jediného prirodzeného hostiteľa vírusu, prameňom nákazy je teda chorý človek. Vírusy sa prenášajú fekálne – orálnou cestou priamym kontaktom alebo nepriamo, cez kontaminované potraviny alebo vodu. Dôvodom tohto prenosu je masívne vylučovanie vírusu stolicou infikovaných ľudí aj niekoľko týždňov. Ľudia s oslabeným imunitným systémom vylučujú vírusy aj niekoľko mesiacov až rokov. 

V prvých dňoch infekcie je prenos možný aj kvapôčkami. Vnímavosť na ochorenie je vysoká a po prekonaní ochorenia vzniká typovo špecifická celoživotná imunita.            

Prejavy  

Inkubačná doba takzvanej malej choroby, teda doba od nákazy po objavenie sa prvých príznakov,  je 3 – 6 dní, do vzniku chabých obŕn je to 7 – 21 dní. Približne 95% nákaz končí bezpríznakovo, no s masívnym vylučovaním vírusu. U 4 – 8 % pacientov vírusy spôsobujú zápal mozgových blán. U 1% infikovaných dochádza po období zlepšenia k novým príznakom, ako sú vysoké horúčky a svalové kŕče, ktoré postupne prechádzajú do chabej obrny (ochrnutie) hlavne dolných končatín. 

Ak sú postihnuté jadrá hlavových nervov, dochádza k najzávažnejšej forme ochorenia, ktorá sa prejavuje ochrnutím bránice (hlavný dýchací sval), medzirebrových svalov, v dôsledku čoho dochádza k poruche dýchania a prehĺtania a pacient je ohrozený na živote. Po prekonaní týchto foriem ostávajú pacientovi trvalé následky vo forme deformovaných končatín, ktoré sú nefunkčné.

Prevencia a liečba 

Príčinná liečba akútneho ochorenia neexistuje. Odporúča sa pokoj na lôžku, vysoké dávky vitamínov, neskôr rehabilitácia. V krajinách s nízkou hygienou dochádza k nákaze v najnižších vekových skupinách. Vo vyspelých krajinách sa v dôsledku stúpajúcej hygienickej úrovne nakazili vírusmi staršie deti, u ktorých dochádzalo k častejšiemu výskytu závažných paralytických foriem. Ani v súčasnej dobe zvýšenej migrácie a obdobia hromadného cestovania do rôznych exotických krajín nie je vôbec vylúčené, že sa môžeme stretnúť s divými formami vírusu. 

Očkovanie u nás 

V minulosti sa deti očkovali vakcínou, ktorá sa podávala v kvapkách, zvyčajne lyžičkou a deti ju museli prijať ústami, preto sa aj označovala ako „orálna“ polivakcína (OPV). V súčasnosti sa používa neživá inaktivovaná poliovakcína (IPV), ktorá sa podáva v injekčnej forme, u nás je súčasťou kombinovanej hexavakcíny, ktorá sa podáva v 3., 5. a v 11. mesiaci života. Preočkovanie sa vykonáva pred nástupom do školského zariadenia a v 13. roku života. V niektorých krajinách je dostupná aj samostatná poliovakcína alebo v kombinácii proti iným ochoreniam, ako je tetanus, diftéria a čierny kašeľ.