Artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak)
27.01.2023
Alebo inak povedané vysoký krvný tlak, patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení, vrátane mozgovej cirkulácie. Je definovaná ako zvýšenie krvného tlaku nad 140/90 mmHg a je to zároveň hranica, kedy prevyšuje benefit liečby nad jej rizikami. V Európskej dospelej populácii je prevalencia AH 30-45 %. Muži sú postihnutí 1,2 x častejšie ako ženy. Výskyt sa s s vekom zvyšuje, nad 60 rokov je prevalencia nad 60 %.
Rozlišujeme AH primárnu (esenciálna), ktorá je dominantnejšia v prevahe výskytu (90 %) a príčinu jej vzniku nepoznáme a sekundárnu, kedy je artériová hypertenzia podmienená iným ochorením.
Klasifikácia
Podľa najnovších odporúčaní (2018) hodnoty krvného tlaku klasifikujeme do štyroch základných kategórií:
- Optimálny tlak
- Normálny tlak
- Vyšší normálny tlak
- Artériová hypertenzia 1. až 3. stupňa
Existuje ešte tzv. syndróm bieleho plášťa, ide o pomerne častý jav, kedy sa strach a nervozita zo zdravotníckeho prostredia a personálu prejaví práve zvýšením krvného tlaku.
Kategória hypertenzie | Systolický tlak (mmHg) |
| Diastolický tlak (mmHg) |
Optimálny tlak | do 120 | a | do 80 |
Normálny tlak | 120-129 | a/alebo | 80-84 |
Vyšší normálny tlak | 130-139 | a/alebo
| 85-89 |
AH 1. stupňa | 140-159 | a/alebo
| 90-99 |
AH 2. stupňa | 160-179 | a/alebo
| 100-109 |
AH 3. stupňa | nad 80 | a/alebo
| nad 110 |
Izolovaná systolická hypertenzia | nad 140 | a | nad 90 |
Rizikové faktory:
- Vek
- Nadváha/obezita
- Výskyt hypertenzie v rodine
- Nadmerný príjem soli
- Nadmerné užívanie alkoholu
- Stres
- Fajčenie
Klinický obraz
Je veľmi variabilný, v závislosti od stupňa, prípadne od pridruženého orgánového poškodenia a značná časť pacientov nemusí mať príznaky žiadne. Často sa hovorí, že AH nebolí a to je na nej práve také nebezpečné, pretože pacienta mnohokrát neobťažuje a nemá potrebu vyhľadať lekára. Medzi príznaky AH môžeme zaradiť:
- Bolesť hlavy
- Búšenie srdca
- Závraty
- Zhoršené videnie
- Nevoľnosť
Screeningové vyšetrenie
Využíva sa na skoré zachytenie rizikových faktorov a prípadné orgánové poškodenie, ktoré sa ešte klinicky neprejavuje. Prebieha v ambulancii všeobecného lekára počas preventívnej prehliadky.
Diagnostika
Základom diagnostiky je meranie krvného tlaku v ordinácii všeobecného lekára, vhodné je aj domáce meranie. V prípade nutnosti je možné využiť aj 24 hodinové meranie, ide o tzv. Holter monitoring. Meranie krvného tlaku má určité zásady, aby nedošlo k nad diagnostikovaniu AH.
Zásady merania krvného tlaku:
- TK sa meria aspoň 10 minút po príchode do ambulancie
- Miestnosť má byť primeranej teploty
- Meranie prebieha v sede na hornej končatine s voľne podloženým predklaktím vo výške srdca
- Ak ide o 1. meranie, tak meranie sa vystrieda na oboch končatinách
- Nesmú byť prekrížené dolné končatiny
- Meranie opakujeme 3x, s odstupmi a výsledný tlak je priemer 2. a 3. hodnoty
- Dostatočne veľká manžeta
Liečba:
- zníženie telesnej hmotnosti s nadváhou a obezitou, obmedzenie soli do 5g/deň, dostatočná telesná aktivita (30-45 minút / 4-5x týždenne), obmedzenie alkoholu, prestať fajčiť, zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny, skonzultovať užívané lieky s lekárom, vyhýbať sa stresu.
- na liečbu hypertenzie sa využíva skupina liečiv označovaných ako antihypertenzíva. V dnešnej dobe už predstavuje veľmi pestrú paletu liečiv, ktoré sa od seba líšia v mechanizme účinku a prítomnosti nežiadúcich účinkov. Medzi základné skupiny zaraďujeme:
- ACE inhibítory (Perindopril)
- Beta - blokátory (Carvedilol)
- Blokátory vápnikových kanálov (Amplodipín)
- Diuretiká (Furosemid)
Dôležité je si uvedomiť, že účinný liek na artériovú hypertenziu je ten, ktorý je užitý.