Benzodiazepíny sú skupina liekov, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém a majú upokojujúci, utlmujúci účinok. Používajú sa na liečbu úzkosti, nespavosti, svalových kŕčov, epileptických záchvatov a na premedikáciu pred lekárskymi zákrokmi. Sú známe svojimi rýchlo nastupujúcimi účinkami a schopnosťou zmierniť príznaky úzkosti a stresu, no môžu viesť k závislosti a majú potenciál pre zneužívanie.

Príčina:

Príčinou vzniku otravy benzodiazepínmi je najčastejšie predávkovanie, ktoré môže byť neúmyselné alebo úmyselné. Predávkovanie nastáva, keď človek užije príliš veľkú dávku benzodiazepínov, často v kombinácii s inými sedatívami, alkoholom, opioidmi alebo inými látkami, ktoré tlmia centrálny nervový systém. 

Príznaky:

• extrémna ospalosť 
• zmätenosť a dezorientácia
• znížené reflexy
• závraty
• svalová slabosť
• hypotenzia (nízky krvný tlak)
• respiračná depresia (oslabené dýchanie)
• poruchy rovnováhy a koordinácie
• znížená úroveň vedomia, ktorá môže viesť k bezvedomiu
• kóma

Diagnostika:

Otrava benzodiazepínmi sa diagnostikuje na základe klinických príznakov a anamnézy pacienta, vrátane informácií o užitých liekoch. Laboratórne testy, ako napríklad toxikologický skríning krvi a moču, môžu potvrdiť prítomnosť benzodiazepínov. Lekár tiež vyhodnocuje vitálne funkcie, ako je dýchanie, krvný tlak a úroveň vedomia, aby určil závažnosť otravy.

Terapia:

Liečba je symptomatická, zameraná na zmiernenie príznakov. Pacientom sa monitorujú vitálne funkcie, ako je dýchanie, krvný tlak a srdcová činnosť. V prípade ťažkej respiračnej depresie je potrebná intubácia a mechanická ventilácia. Ako antidotum sa môže podať flumazenil, avšak jeho použitie je obmedzené kvôli riziku vyvolania záchvatov, najmä u chronických užívateľov benzodiazepínov. Liečba tiež zahŕňa podávanie intravenóznych (vnútrožilových) tekutín na udržanie krvného tlaku a hydratácie.