Ochorenia srdca a ciev sú najčastejšou príčinou úmrtí vo vyspelých krajinách. Najdramatickejšou formou úmrtia je náhla srdcová smrť (NSS). 

Čo znamená pojem náhla srdcová smrť (NSS)?

Z klinického hľadiska sa obvykle za náhlu smrť považuje úmrtie z prirodzených príčin, ktoré sa vyskytne do 1 hodiny od vzniku symptómov. Ak je chorý nájdený mŕtvy, smrť sa považuje za náhlu, ak bol príslušný jedinec v priebehu predchádzajúcich 24 hodín živý a bez problémov. Dôležité je, že mnohým takýmto prípadom sa dá predísť pomocou implantácie kardiovertera-defibrilátora alebo ak už došlo k obehovej zástave odvrátiť úmrtie prostredníctvom kardiopulmonálnej resuscitácie. 

Ako častá je NSS?

Ročný výskyt NSS kolíše vo vyspelých krajinách medzi 0,36 až 1,28 na 1000 obyvateľov. Ak dôjde k NSS mimo nemocnice, závisí výskyt od veku, pohlavia a prítomnosti alebo chýbania anamnézy kardiovaskulárneho ochorenia. U mužov medzi 60-69 rokmi veku a s anamnézou srdcového ochorenia sa môže NSS vyskytnúť až v 8 prípadoch na 1000 obyvateľov. Ročná incidencia NSS u mužov je 3-4 krát vyššia v porovnaní so ženami. Ženy majú vyšší výskyt náhlych úmrtí v skupine bez predchádzajúceho známeho srdcového ochorenia.

Kedy je NSS najčastejšia? 

NSS vykazuje zreteľný cirkadiánny rytmus. Podľa niektorých štúdií je maximum výskytu NSS medzi 9 a 11 hodinou rannou a druhé, menej výrazné maximum v neskorom popoludní. Ranné maximum odráža väčší výskyt infarktu myokardu v danom časovom období. Okrem toho bola v epidemiologických štúdiách popísaná vyššia incidencia NSS v zimných mesiacoch a tiež rozdiely v incidencii NSS medzi jednotlivými dňami v týždni. Počet prípadov NSS tiež stúpa v priebehu niekoľkých hodín po katastrofických udalostiach (napr. po zemetrasení, atď).

Príčiny 

Na základe skúseností získaných záznamom EKG pri resuscitáciách vo všeobecnej populácii sa predpokladá, že väčšina náhlych úmrtí je dôsledkom závažných srdcových arytmií ako je fibrilácia komôr. Tieto arytmie možno pritom skorú liečbou prerušiť a pacienta zachrániť.

U pacientov so závažným postihnutím srdca však môže dôjsť v mnohých prípadoch k náhlej smrti v dôsledku vyčerpania srdca. Vtedy hovoríme o elektromechanickej disociácii, čo znamená, že srdce nie je schopné čerpať krv napriek tomu, že nie je prítomná žiadna arytmia a na EKG je normálny rytmus. Iba v malom počte prípadov je podkladom NSS tzv. asystólia, teda zástava elektrickej aktivity. Tento málo častý výskyt asystólie (rovnej línie na monitore) ostro kontrastuje s obrazom smrti, ktorý šíri médiá, kde obehová zástava sa rovná asystólii. V skutočnosti dôjde vo väčšine prípadov k NSS v dôsledku fibrilácie komôr (rýchla, chaotická aktivita na monitore).

Rizikové faktory 

Keďže väčšina úmrtí na NSS u dospelých je dôsledkom ischemickej choroby srdca, rizikové faktory NSS sú podobné rizikovým faktorom pre ischemickú chorobu srdca. Faktory, ktoré identifikujú disproporčne vysoké riziko NSS sa viažu k životnému štýlu alebo ide o faktory psychosociálne. Najdôležitejšie je fajčenie cigariet. Tento zlozvyk vedie k zvýšeniu rizika NSS o viac ako 50 %. Fajčenie zrejme spúšťa NSS rôznymi mechanizmami, ktoré zahŕňajú zvýšenie zhlukovania krvných doštičiek, vzostup krvného tlaku, navodenie kŕčovitého stiahnutia koronárnych tepien, zhoršenie prenosu kyslíka krvou a nikotínom navodeným vzostupom hladín katecholamínov. Prerušenie fajčenia je nasledované rýchlym poklesom úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca, a to bez ohľadu na dobu trvania fajčiarskeho návyku.

Je možná záchrana? 

Vzhľadom na to, že pri obehovej zástave ide o minúty času, je dôležité poskytnutie laickej kardiopulmonálnej resuscitácie. Záchranca by mal rýchlo zistiť, či postihnutá osoba nereaguje a či je prítomné poranenie. Okamžite by mal zavolať o odbornú starostlivosť. Systém rýchlej pomoci (u nás dosiahnuteľný na telefónnom čísle 155/112) umožňuje signifikantné zlepšenie prežitia poskytnutím skorej defibrilácie a následnej starostlivosti. 

U detí je situácia iná, pretože u nich ide v prevažnej väčšine prípadov o zástavu dychu. V takom prípade je dôležitejšie okamžité poskytnutie prvej pomoci (cca 1 minútu) a až potom aktivácia systému rýchlej pomoci. Podobné platí aj pre dospelých, pokiaľ ide o obete utopenia, traumy a predávkovania liekmi.