Arzén je chemický prvok, ktorý je známy svojou toxicitou pre ľudí. Existuje niekoľko foriem arzénu, ale najbežnejšie sú anorganické zlúčeniny. Človek môže byť vystavený arzénu prostredníctvom priemyselných procesov, ako je ťažba a spracovanie rúd, používanie pesticídov a herbicídov obsahujúcich arzén, alebo konzumáciou kontaminovanej vody a potravy. 

Rozdelenie:

Otrava arzénom nastáva akútne alebo chronicky:

• akútna otrava: Vyskytuje sa po jednorazovej vysokodávkovej expozícii arzénu, čo spôsobuje vážne gastrointestinálne, kardiovaskulárne a neurologické príznaky. 
• chronická otrava: Je spojená s dlhodobou, nízkou úrovňou expozície arzénu cez pitnú vodu alebo kontaminované potraviny. Tento druh otravy vedie k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu s kožnými léziami, neurologickými príznakmi a ďalšími vážnymi zdravotnými komplikáciami.

Príznaky:

• silná bolesť brucha
• nevoľnosť a zvracanie
• hnačka
• hypotenzia (nízky krvný tlak)
• tachykardia (zrýchlený tep)
• bolesť hlavy
• závraty a kŕče
• poruchy vedomia
• akútne zlyhanie obličiek
• Meesove línie (biele pruhy na nechtoch 

Diagnostika:

Lekárska anamnéza a fyzikálne vyšetrenie slúžia na zhromaždenie informácií o možnej expozícii arzénu a na pozorovanie príznakov otravy. Z laboratórnych testov sa využíva meranie hladiny arzénu v krvi a moči, čo je dôležité na určenie aktuálneho množstva arzénu v tele. Ďalšie testy zahŕňajú napríklad analýzu vlasov a nechtov na posúdenie dlhodobých expozícií.

Terapia:

Liečba otravy arzénom závisí od závažnosti príznakov a stupňa expozície arzénu. V prípade akútnej otravy je prvým krokom zastavenie expozície arzénu a zabezpečenie podpory dýchacích a kardiovaskulárnych funkcií. Na zníženie hladiny arzénu v tele sa používa chelatačná terapia, ktorá zahŕňa podávanie liekov viažucich arzén a umožňujúcich jeho vylúčenie močom. Pravidelné sledovanie a liečba sú nevyhnutné na minimalizovanie trvalých následkov otravy.