Mirizziho syndróm je súbor príznakov, ktoré sa rozvíjajú v prípade, že veľký žlčový kameň uviazne v ductus cysticus alebo v collum vesicae biliaris. Výsledkom je kompresia a obštrukciu spoločného žlčovodu alebo spoločného pečeňového vývodu.

Etiológia:

Príčinou vzniku Mirizziho syndrómu je mechanický tlak veľkého žlčového kameňa, ktorý spôsobuje čiastočnú alebo úplnú obštrukciu spoločného žlčovodu (ductus choledochus) alebo spoločného pečeňového vývodu (ductus hepaticus communis). Obštrukcia vedie k stagnácii žlče, zápalu a následne k rozvoju symptómov. Rizikové faktory zahŕňajú prítomnosť žlčových kameňov, chronický zápal žlčníka a anatomické abnormality žlčových ciest.

Príznaky:

• bolesť v pravom hornom kvadrante brucha
• žltačka (žlté sfarbenie kože a očných bielok)
• horúčka
• zimnica
• nevoľnosť a zvracanie
• nechutenstvo
• tmavý moč
• svetlá stolica
• únava

Diagnostika:

Základom diagnostiky syndrómu je anamnéza, klinické vyšetrenie a zobrazovacie metódy. Pacient s typickými príznakmi, ako sú bolesť v pravom hornom kvadrante brucha a žltačka, podstúpi ultrasonografické vyšetrenie brucha, ktoré môže odhaliť prítomnosť žlčových kameňov a dilatáciu žlčových ciest. Na presnejšie zobrazenie a potvrdenie diagnózy sa používa CT (počítačová tomografia) brucha alebo MRI (magnetická rezonancia). Endoskopická retrográdna cholangiopankreatografia (ERCP) je diagnostický a zároveň terapeutický postup, ktorý umožňuje vizualizáciu žlčových ciest, identifikáciu obštrukcie a prípadnú dekompresiu žlčových ciest.

Terapia:

Liečba Mirizziho syndrómu spočíva v odstránení obštrukcie žlčových ciest. Konzervatívna liečba zahŕňa podávanie antibiotík pri zápale žlčníka. ERCP umožňuje dekompresiu žlčových ciest. Často je však potrebná chirurgická liečba, konkrétne cholecystektómia (odstránenie žlčníka), prípadne rekonštrukcia žlčových ciest, ak je prítomné poškodenie alebo významná obštrukcia.