Autoimunitná pankreatitída (AIP) je zriedkavo vyskytujúce sa autoimunitné ochorenie, ktoré predstavuje 2–4 % všetkých chronických pankreatitíd. Vyskytuje sa v dvoch formách líšiacich sa geografickým rozšírením, histologickým obrazom i ďalšími charakteristikami. Rozlišujeme:

• Autoimunitná pankreatitída 1. typu (lymfoplazmocytárna sklerotizujúca pankreatitída) je imunologicky asociovaná choroba lokalizovaná v pankrease. Postihuje skôr starších pacientov. Tento typ sa vyznačuje častým návratom ochorenia – relapsom. 

• Autoimunitná pankreatitída 2. typu postihuje skôr mladších pacientov, riziko relapsu, teda návratu ochorenia je podstatne nižšie ako u AIP 1. typu. Býva asociovaný s idiopatickými črevnými zápalmi, ako je ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba.  

Prejavy             

Pre oba typy je charakteristický nebolestivý, náhle vzniknutý ikterus – žlté sfarbenie kože, slizníc a sklér, náhle vzniknutý diabetes mellitus, rádiologicky preukázateľné zväčšenie pankreasu a prítomná autoimunitná porucha v anamnéze. Oba typy veľmi dobre reagujú na terapiu kortikosteroidmi. 

Diagnostika 

Všeobecne sa pankreatitídami zaoberajú lekári internisti, gastroenterológovia, dokonca sa rozvíja špecializácia, ktorá sa bude postupne venovať výlučne ochoreniam pankreasu pre jeho komplexnosť a zložitosť. Autoimunitná forma je raritná a preto na ňu v mnohých prípadoch ani nemusíme myslieť, no pre stanovenie diagnózy existujú presne stanovené diagnostické kritériá a pre potvrdenie musí byť splnená aspoň jedna zo skupín príznakov.

Využívajú sa laboratórne vyšetrovacie metódy, kde vyšetrujeme hladiny pankreatických enzýmov, musia sa vyšetriť hladiny bilirubínu,  protilátok, mineralogram a biochemické parametre. 

Zo zobrazovacích metód sa využíva ultrasonografia, CT, MR, endoskopická ultrasonografia alebo PET vyšetrenie. Významným vyšetrením v takomto prípade je biopsia pankreasu, ktorá sa následne odosiela na histologické vyšetrenie, pomocou ktorého dokážeme presne určiť charakter zápalového procesu, ktorý v pankreatických bunkách prebieha. 

Liečba 

V terapii sa využíva hlavne imunosupresívny efekt kortikosteroidov, na ktoré ochorenie veľmi dobre reaguje. Pacient musí byť ale v pravidelných intervaloch kontrolovaný lekárom, pretože môže dochádzať k návratu ochorenia.