Derealizácia je psychologický stav, ktorý sa prejavuje pocitom nereálnosti a oddelenia od okolitého sveta. Ľudia zažívajúci derealizáciu majú dojem, že ich okolie nie je skutočné alebo sa odohráva v inom svete. Rozlišovanie medzi patologickou a fyziologickou derealizáciou je zložité, pretože to závisí od kontextu a vplyvu na každodenný život jedinca. Vo všeobecnosti sa považuje za patologickú derealizáciu stav, ktorý spôsobuje značné utrpenie a interferuje s fungovaním jedinca. Ak je derealizácia dočasná, vyvolaná napríklad stresom, úzkosťou alebo dlhodobou únavou, môže sa považovať za fyziologickú reakciu, ktorá zvyčajne ustúpi po odstránení vyvolávajúcej príčiny.

Príčiny:

Derealizácia býva prítomná pri rôznych psychických a neurologických poruchách, ako aj pri niektorých fyziologických stavoch. Medzi najčastejšie príčiny derealizácie patria:

• úzkostné poruchy 
• depresívne poruchy
• posttraumatická stresová porucha (PTSD)
• disociatívne poruchy
• epilepsia
• schizofrénia a iné psychotické poruchy
• únavový syndróm
• užívanie psychotropných látok 
• migrenózna aura
• poruchy spánku (napr. nočné mory, narkolepsia)

Ďalšie príznaky asociované s derealizáciou:

• depersonalizácia: Je stav, v ktorom jedinec vníma sám seba, ako oddeleného alebo nereálneho.
• znížené emócie: Ľudia môžu mať pocit, že sú odcudzení od svojich emocionálnych reakcií a nemajú adekvátnu emocionálnu reakciu na udalosti.
• pocit oddelenia od vlastného tela: Niektorí jedinci pociťujú, že sa ich telo oddiaľuje, alebo že nemajú úplnú kontrolu nad svojím pohybom.
• zmena vnímania času: Ľudia môžu mať pocit, že čas plynie nezvyčajne pomaly alebo rýchlo.
• nedostatok spojenia so skutočnosťou: Pocit, že je ťažké vnímať okolitý svet ako reálny.
• osamelosť alebo izolácia: Prežívanie derealizácie a depersonalizácie často vedie k pocitu oddelenia od okolitého sveta a ľudí v ňom, čo vyvoláva pocit osamelosti, izolácie.