Všetci dospievajúci sú ohrození určitým stupňom nespokojnosti so svojim telom. Keďže postava tínedžera sa tak rýchlo mení, vedomie vnímania tela je prirodzenou súčasťou dospievania. Ale pre niektorých dospievajúcich sa zameranie na imidž tela stáva hlavnou prioritou. To môže viesť k narušenému stravovaciemu správaniu, poruchám príjmu potravy alebo stavu známemu ako svalová dysmorfia alebo bigorexia. Tínedžeri s bigorexiou, ktorá postihuje predovšetkým chlapcov a mladých mužov, sú posadnutí kulturistikou a rastom svalov. 

Príznaky 

Ako môže rodič rozlíšiť rozdiel medzi normálnou telesnou nespokojnosťou dospievajúceho chlapca a neusporiadanou posadnutosťou jedlom, jedením alebo cvičením? Podľa medzinárodnej OCD organizácie môžu varovné signály zahŕňať nasledujúce správanie: 

• Zaujatie obrazom tela, veľkosťou alebo tvarom tela, konkrétnou časťou tela a hmotnosťou.
• Výrazné obmedzenie rozmanitosti konzumovaných potravín obmedzením celých kategórií potravín.
• Vykonávanie špecifických rituálov okolo príjmu potravy a prísny stravovací plán.
• Nadmerné cvičenie alebo zdvíhanie závažia až do takej miery, že to narúša školskú výkonnosť a iné aktivity.
• Počítanie kalórií a sledovanie obsahu živín na dosiahnutie „dokonalej“ postavy.
• Vyhýbanie sa spoločenským stretnutiam alebo jedeniu mimo domu kvôli vnímanému nedostatku kontroly nad obsahom jedla.
• Prílišná kontrola samého seba v zrkadle alebo iných reflexných povrchov – alebo vyhýbanie sa zrkadlám.
• Vyhýbanie sa od spoločenských situácií, kde môžu byť vystavené telá, ako je pláž alebo bazén.
• Nosenie viac vrstiev oblečenia, aby pôsobili svalnatejšie.
• Užívanie anabolických steroidov alebo iných liekov na zlepšenie vzhľadu a výkonu.

Bigorexia je spojená s úzkosťou a depresiou, zneužívaním návykových látok (konkrétne užívaním anabolických steroidov), poruchami príjmu potravy a problémami so školou, prácou a vzťahmi.  Zatiaľ čo bigorexia sa najčastejšie vyvíja v neskorej adolescencii, príznaky sa môžu objaviť s nástupom puberty. Tento stav sa zvyčajne vyskytuje u dospievajúcich chlapcov a mužov. Zriedkavo sa vyskytuje u dievčat a žien, najmä medzi obeťami sexuálnych útokov.

Príčiny 

Svalová dysmorfia bola prvýkrát uznaná ako porucha v roku 1993 v štúdii kulturistov a duševných chorôb. Neexistujú však dôkazy o tom, že by kulturistika alebo vzpieranie samo o sebe spôsobovalo svalovú dysmorfiu. Tieto aktivity skôr oslovujú jednotlivcov, ktorí sú už náchylní na neusporiadané obavy o ich svalstvo. Čo spôsobuje túto zraniteľnosť? Svalová dysmorfia sa často vyskytuje spolu s úzkosťou a depresiou. Rovnako ako tieto stavy sa predpokladá, že pramení z komplexnej súhry genetických faktorov, chémie mozgu a životných skúseností. Pozitívna rodinná anamnéza je genetickým rizikovým faktorom.

Tínedžeri a mladí muži, ktorí bojujú s bigorexiou majú často nízke sebavedomie. Navyše, mnohí mali v detstve podváhu alebo nadváhu. Obete šikanovania môžu byť obzvlášť náchylné, pretože sa snažia kompenzovať tieto skúsenosti a zabezpečiť, aby sa už nikdy neopakovali. 

Liečba 

Ak posadnutosť jedlom, hmotnosťou a/alebo cvičením negatívne ovplyvňuje každodenné aktivity, je na mieste vyhľadať pomoc detského psychiatra. Využívať sa môžu behaviorálne spôsoby terapie, rovnako dôležitou súčasťou terapie je aj liečba úzkosti a depresie, ktoré sú často pridružené.