Akútne horúčkovité ochorenie vyvoláva vírus, ktorý na človeka prenáša kliešť. Inkubačný čas je v priemere 7 až 14 dní. Choroba postihuje centrálny nervový systém, spôsobuje zápal mozgových blán a zápal mozgu. V najzávažnejších prípadoch môže choroba viesť až k úmrtiu. U časti chorých môže ochorenie prebiehať ľahko a často býva nerozpoznané. Vo väčšine prípadov končí úplným uzdravením.

Príznaky

Dve fázy prenikania vírusu ľudským telom, tvoria charakteristický dvojfázový priebeh ochorenia. Prvá fáza sa príznaky v podobe chrípkovej infekcie. Pri druhej fáze sú už prítomné poruchy vedomia, záleží od postihnutia časti nervovej sústavy, môžu zanechať aj dlhodobé následky.

• Malátnosť
• Bolesť hlavy
• Únava
• Zvýšená telesná teplota
• Citlivosť na svetlo - Svetloplachosť 
• Horúčka
• Svalová slabosť
• Vysilenosť
• Nevoľnosť
• Zvracanie
• Nadmerná spavosť
• Tras
• Poruchy vedomia
• Obrna
• Krátkodobá strata vedomia - mdloba, synkopa, kolaps
• Triaška
• Zimnica
• Točenie hlavy - vertigo
• Zrýchlený tep
• Bolesť kĺbov
• Svrbenie kože
• Porucha reči
• Bolesť hrdla
• Bezvedomie
• Bolesť brucha
• Suchý kašeľ
• Hnačka
• Bledosť
• Nespavosť

Príčiny

Vírus prežíva v slinných žľazách kliešťa. Pri prisatí kliešťa na človeka, sa vypustením slín do krvi dostáva do tela aj vírus. K prenosu a nákaze postačuje párminútové prisatie kliešťa. Prírodným rezervoárom nákazy sú drobné hlodavce ako potkany, myši, hraboše atď. Väčšie cicavce ako sú kravy, kozy, ovce, líšky, diviaky a teda aj človek, sú obvykle len náhodným hostiteľom.

Pri nákaze dobytku a hospodárskych zvierat, môže vírus preniknúť aj do mliečnych žliaz a do mlieka. Menej častou cestou nákazy človeka je konzumácia nedostatočne tepelne spracovaného ovčieho alebo kozieho mlieka, výrobkov z nich. 

Diagnostika

Opiera sa najmä o anamnézu a charakteristický klinický priebeh ochorenia.V anamnéze je najdôležitejší údaj o prisatí kliešťa v nedávnom období. V laboratórnom vyšetrení z krvi v 2. fáze ochorenia je prítomná zvýšená sedimentácia, zvýšený počet leukocytov a vysoké titre tzv. hepatálnych enzýmov. Ak sa predpokladá prítomnosť kliešťovej encefalitídy, vykoná sa sérologické vyšetrenie krvi na prítomnosť protilátok proti vírusu. V tomto pokročilom štádiu ochorenia je pozitívny výsledok, a to so zvýšeným titrom IgM aj IgG protilátok.

Pri pozitývnych meningeálnych príznakoch je nevyhnutné prevedenie diagnostickej lumbálnej punkcie. Odobratím mozgovomiešneho moku a jeho laboratórnym vyšetrením, získame cenné informácie o type infekcie, ktorá prebieha v CNS.

Kliešťová encefalitída ako vírusová infekcia bude mať rozdielny likvorologický nález ako bakteriálna hnisavá infekcia.V prvej fáze ochorenia bude výsledok negatívny a v druhom štádiu je pozitívny už aj pri jednoduchšom odbere venepunkciou, teda z krvi. Z pomocných zobrazovacích vyšetrení je prínosná magnetická rezonancia mozgu (MRI).

Prevencia

• Identifikácia endemických oblastí - miesto, s vysokým výskytom premorenia kliešťov týmto vírusom. Vyhľadávaním takýchto miest a vyhýbaniu sa rekreácii v nich, účinne znižuje chorobnosť na kliešťovú encefalitídu.
• Konzumácia dostatočne pasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov
• Ochrana pred prisatím kliešťom vhodným oblečením. Pri pohybe a pobyte v prírode dbáme na zakryté členky a lýtka dlhými nohavicami, ponožkami či podkolienkami. 
• Používanie repelentov
• Očkovanie

Liečba

Je iba symptomatická. Kauzálna liečba tejto nákazy neexistuje. V prvej fáze ochorenia sa vysoká teplota a bolesti hlavy zvládajú podávaním bežných analgetík a antipyretík. Pacient je liečený v domácom prostredí, často svojpomocne, keďže v prvej fáze ešte podozrenie na kliešťovú encefalitídu nie je.Takto príznaky po pár dňoch samé ustúpia. Ak je je prítomný výtok z nosa a bolesti prínosových dutín, lekár naordinuje antibiotickú liečbu, ktorá je však na vírus neúčinná a teda zbytočná.

V druhej fáze ochorenia je pri ľahšom meningitickom priebehu postačujúca analgetická a antipyretická medikácia, riadna hydratácia a výživa. Keď symptómy spontánne ustúpia, nasleduje dôkladná rehabilitácia a dlhá rekonvalescencia.

V závažných prípadoch je prvoradá hospitalizácia pacienta. Symptomatická liečba je aktívna, podávaná intravenózne, čiže priamo do žily.Pri starších ľuďoch, ktorí trpia chronickými napr. metabolickými chorobami (ako je napr. diabetes mellitus), je potrebné dbať o dobrú kompenzáciu týchto ochorení. Základná je intravenózna hydratácia, kvalitná výživa, kontrola glykémie, tlaku krvi, či srdcovej aktivity.

Prvé príznaky zmätenosti, alebo poruchy vedomia (spavosť, apatia, delírium, bezvedomie atď.) sú znamením pre zahájenie antiedematóznej liečby. Ide o kortikosteroidnú terapiu, eventuálne podanie manitolu, k zvládnutiu opuchu mozgu, ktorý pri väčších rozmeroch, môže ohrozovať život pacienta.

Podporu prekrvenia a funkcie mozgu dosiahneme podaním tzv. nootropík (vinpocetín, piracetam).

Pri psychickom nepokoji a zmätenosti sú vhodné aj psychofarmaká.

Antibiotiká sa pri primárnej vírusovej infekcii nepodávajú, avšak ak dôjde k sekundárnej bakteriálnej superinfekcii, je ich podanie nevyhnutné.

Najzávažnejšou komplikáciou encefalitídy a encefalomyelitídy je porucha dýchania. Vyžaduje uloženie pacienta na monitorované lôžko s napojením na umelú pľúcnu ventiláciu.

Stav po prekonanej kliešťovej encefalitíde, ktorá prebehla s obrnami, vyžaduje dlhodobú rehabilitáciu spojenú s kúpeľnou liečbou. Pri postencefalitickom syndróme pacienti užívajú analgetiká, nootropiká, sedatíva, antidepresíva a neuroleptiká aj v domácom doliečovacom prostredí.

Nie je vzácnosťou, ak pacient vyžaduje odbornú pomoc psychoterapeuta, najmä ak bolesti, únava a nespavosť trvajú dlhší čas, alebo ak po zotavení zostali reziduálne obrny končatín, či tváre.