Ako blefarospazmus označujeme mimovoľné tonické a spastické kontrakcie očných mihálnic (ľudovo označované ako viečka) trvajúce niekoľko sekúnd až minút, ktoré sú spôsobené kŕčovitým zvieraním očného okrúhleho svalu – musculus orbicularis oculi. Môže sa vyskytnúť v rôznych intenzitách, od mierneho žmurkania až po ťažké kŕčovité stavy, ktoré môžu viesť k poruche videnia. Rozlišujeme ešte sekundárny blefarospazmus, kedy je stav spôsobený iným primárnym ochorením, ktoré ovplyvňujú nervový systém.

Príčiny 

Primárny blefarospazmus, označovaný aj ako benígny esenciálny blefarospazmus (BEB), je stav, kedy nepoznáme jeho príčinu. Pravdepodobne ide o abnormálne fungovanie bazálnych ganglií, súčastí mozgu, ktoré sa spolupodieľajú na koordinovaní pohybu. Nebol identifikovaný žiadny gén, ktorý by mohol spôsobovať blefarospazmus. 

Sekundárny blefarospazmus je spôsobený iným primárnym ochorením a môže ísť o: 

• Očné poranenie. 
• Zápal mihalnice, často infekčnej etiológie (blefaritída).
• Konjuktivitída, keratitída alebo iritída.
• Syndróm suchého oka.
• Bellova obrna.
• Encefalitída.
• Podráždenie trojklanného nervu. 
• Glaukóm.
• Roztrúsená skleróza.
• Lieky – olanzapín, levodopa.
• Mozgová obrna. 

Priebeh 

U väčšiny pacientov sa blefarospazmus vyvíja bez zjavnej príčiny, začína ako časté žmurkanie pravého oka, postupne sa prejaví na oboch očiach. Neskôr môžu byť oči suché. Stav sa v priebehu rokov môže zhoršovať , až môže spôsobiť, že pacient nebude vedieť otvoriť oči. V niektorých prípadoch môžu stav vyvolať určité podnety, ako napríklad kýchnutie, smiech, jasné svetlo alebo čítanie alebo sledovanie televízora. Rovnako k tomu môže prispievať únava, jazda v noci alebo dráždivé látky vo vzduchu. 

Diagnostika 

Stavom sa zaoberá oftalmológ alebo neurológ. Je nutné vylúčiť prípadné ochorenie, ktoré by mohlo blefarospazmus spôsobovať. Na vylúčenie neurologickej príčiny sa môžu využiť zobrazovacie vyšetrenia, ako sú CT, MRI alebo iné vyšetrenia. V prípade, že je príčina infekčná, nutné je vyšetriť zápalové parametre, ako je CRP, biele krvinky, IL-6, prokalcitonín.

Terapia 

Terapeutických metód je viac. V prvom rade je nutné odstrániť alebo liečiť vyvolávajúcu príčinu, pokiaľ to ide. Pri pretrvávaní problému pacientovi môžeme aplikovať botulotoxín, nevýhodou je nutnosť opakovania po 2–3 mesiacoch. V extrémnych prípadoch, kedy môže dôjsť až k trvalému zovretiu očnej štrbiny, je možné podávať sedatíva, chirurgicky oslabiť vlákna m. orbicularis oculi alebo preťať vlákna vetvy n. facialis.