Chrípka, alebo influenza, je vírusová infekcia charakterizovaná náhlym nástupom príznakov, ako sú horúčka, zimnica, bolesti svalov, a respiračných symptómov vrátane kašľa, bolesti hrdla a nádchy. Chrípkové vírusy typu A a B spôsobujú každoročné celosvetové epidémie, ktoré vedú k významnej chorobnosti a úmrtnosti. Chrípkové vírusy typu C sú menej rozšírené a spôsobujú miernejšie symptómy.

Odhaduje sa, že chrípka každoročne spôsobuje 3 až 5 miliónov prípadov závažných ochorení a 250 000 až 500 000 úmrtí po celom svete. V našom podnebí sa ochorenie vyskytuje najmä počas zimných mesiacov, pričom vrchol výskytu je zvyčajne v januári a februári.

Vírusy chrípky sa rýchlo menia, a to vďaka procesom antigénneho driftu a antigénneho shiftu. Menšie zmeny spôsobujú každoročné sezónne epidémie, zatiaľ čo väčšie antigénne zmeny môžu viesť k vzniku úplne nových kmeňov vírusu, ktoré postihujú nielen ľudí, ale aj ošípané a vtáky. Očkovanie proti chrípke je najefektívnejšou metódou prevencie, ktorá znižuje riziko ochorenia a závažných komplikácií.

Príznaky

Vírusy chrípky sa ľahko šíria z človeka na človeka infikovanými kvapôčkami dýchacích ciest. Vylučovanie vírusu sa môže vyskytnúť 24 hodín pred nástupom symptómov, pokračuje 5 až 10 dní. U malých detí a jedincov s oslabenou imunitou môže byť vylučovanie dlhšie.

Po vystavení vírusu je inkubačná doba 1 až 4 dni. Chrípka u starších detí a dospelých sa typicky prejavuje náhlym nástupom horúčky, zimnicou, myalgiou (bolesťou svalov), malátnosťou, bolesťou hlavy a príznakmi infekcie horných dýchacích ciest - ako je nádcha, kašeľ a faryngitída. 

Komplikácie

Vírus chrípky môže spôsobiť infekciu v ktorejkoľvek časti dýchacieho traktu, vrátane zápalu stredného ucha, priedušiek a pľúc. Ďalšie komplikácie, aj keď ojedinelé, zahŕňajú myokarditídu (zápal srdcového svalu) a encefalitídu (zápal mozgu). 

Najčastejšími komplikáciami sú bakteriálna superinfekcia, ktorá sa môže vyskytnúť kdekoľvek pozdĺž dýchacieho traktu, vrátane zápalu stredného ucha, prínosových dutín a sekundárnej bakteriálnej pneumónie.  

Diagnostika

Počas epidémie chrípky môže byť diagnóza chrípky stanovená klinicky. Klinický obraz však môže byť ťažké odlíšiť od infekcie iných respiračných patogénov, preto je laboratórna identifikácia pôvodcu užitočná.

Nazofaryngeálny sekrét zostáva zlatým štandardom na identifikáciu chrípkových vírusov. K dispozícii máme aj antigénové rýchlo testy, ktorých výsledok vieme odčítať do pár minút. Je dobré vedieť či sa pri respiračnom infekte jedná o chrípku najmä u vysoko rizikových skupín ako sú napríklad starí ľudia. Správna diagnostika nám pomôže v ďaľšom menežmente pacienta. 

Liečba

Pre väčšinu pacientov s chrípkou je starostlivosť symptomatická, čo zahŕňa antipyretiká, antitusiká, analgetiká, dostatočná hydratácia a kľudový režim na lôžku. Antibiotiká môže lekár indikovať v prípade potvrdenia alebo podozrenia na bakteriálnu superinfekciu. Neužívajte antibiotiká bez predchádzajúcej konzultácie so svojím ošetrujúcim lekárom!

Na liečbu chrípky sú dostupné špecifické lieky proti chrípke. Ak sa použijú do 48 hodín od začiatku ochorenia, môžu skrátiť trvanie príznakov. 

Prevencia

Očkovanie proti chrípke je vhodné takmer pre každého. Výnimkou sú osoby, ktorým to zo zdravotných dôvodov neodporučí lekár (napr. alergia na jednu zo zložiek očkovacej látky, ). Minimálny vek na očkovanie proti chrípke je 6 mesiacov. Ideálne obdobie na očkovanie je október až november. Pred očkovaním sa neodporúča intenzívne cvičenie, ktorý by mohlo viesť k vyčerpaniu organizmu, nadmerné užitie alkoholu a protizápalových liekov (mohli by spôsobiť potlačenie imunitnej odpovede). Odporúča sa prísť dostatočne oddýchnutý a bez prejavov infekcie. Po očkovaní sa môžu vyskytnúť bežné vedľajšie účinky ako je začervenanie a bolestivosť v mieste vpichu, bolestivosť ruky, do ktorej bola podaná očkovacia látka, celková slabosť, zvýšená teplota, zdurenie uzlín. Tieto nežiadúce účinky sú krátkodobého charakteru. Pred každým očkovaním by ste mali byť o nich poučený ošetrujúcim lekárom.