Cervicitída je zápal krčka maternice, teda dolného úzkeho segment maternice, ktorým ústi do vagíny. Možné príznaky cervicitídy zahŕňajú krvácanie medzi menštruačnými obdobiami, bolestivý pohlavný styk, bolesť pri gynekologickom vyšetrení či abnormálny vaginálny výtok. Je však tiež možná prítomnosť cervicitídy bez prítomnosti symptómov. Cervicitída je často prejavom  sexuálne prenosnej infekcie, ako sú chlamýdie alebo kvapavka. Okrem toho cervicitída vzniká aj z neinfekčných príčin. 

Prejavy

Cervicitída veľmi často nespôsobuje žiadne ťažkosti a prebieha asymptomaticky. Môže ísť o náhodný nález pri bežnom gynekologickom vyšetrení. Symptomatické formy cervicitídy sa môžu prejaviť:

• Veľké množstvo nezvyčajného, často páchnuceho, vaginálneho výtoku.
• Zvýšená frekvencia močenia (polakisúria).
• Bolestivé močenie (dysúria).
• Bolestivý pohlavný styk (dyspareunia).
• Krvácanie medzi menštruáciami (metrorágia).
• Vaginálne krvácanie po sexe, ktoré nie je spojené s menštruáciou.

Príčiny

• Infekčné – najčastejšie sa bakteriálne a vírusové infekcie, ktoré spôsobujú cervicitídu, prenášajú sexuálnym kontaktom. Cervicitída môže byť prejavom bežných pohlavne prenosných ochorení (STD), vrátane kvapavky, chlamýdií, trichomoniázy a genitálneho herpesu.
• Neinfekčné – vznikajú ako následok mechanického dráždenia, chemického dráždenia, endocervikálnych polypov, cervikálnej dysplázie. Mechanické dráždenie môže byť spôsobené tampónmi, antikoncepčnými pesarmi a podobne. Chemické dráždenie spôsobujú spermicídne prípravky, expozícia latexu v prezervatíve a iné. 

Rizikové faktory

• Mladý vek (< 25 rokov).
• Viacero sexuálnych partnerov.
• Nový sexuálny partner.
• Nechránený styk.
• Promiskuita.

Komplikácie

Krčok maternice, ako aj hlien produkovaný žľazami krčku predstavujú ochrannú bariéru pred škodlivými vplyvmi. Narušenie tejto bariéry vplyvom zápalu môže viesť k prestupu infekcie na okolité tkanivá, vrátane reprodukčných orgánov, čoho následkom môže byť hlboký panvový zápal (Pelvic inflammatory disease – PID). Zápalové postihnutie reprodukčných orgánov môže viesť k vzniku sterility, ale aj zvýšenému riziku spontánnych potratov alebo predčasného pôrodu. 

Diagnostika 

Pri stanovovaní diagnózy využíva gynekológ anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, mikrobiologické vyšetrenie. Anamnestické údaje, ako sú bolesť, pálenie pri močení, výtok a jeho charakter uľahčujú lekárovi stanoviť diagnózu. Ak je prítomné aj rizikové sexuálne správanie, zmena partnera, tak je diagnóza cervicitídy vysoko suspektná. Fyzikálnym vyšetrením pacientky pomocou gynekologických zrkadiel, v závislosti od etiológie ochorenia, možno vidieť zápal, začervenanie, opuch slizníc, ako aj výtok a jeho konzistenciu, sfarbenie, zápach. Podozrenie na infekčnú etiológiu si vyžaduje mikrobiologické vyšetrenie. Materiál naň sa odoberá zo sekrétu v oblasti krčku, ako aj jeho vnútra. V prípade, že sa jedná o dysplastické zmeny, tak je nutné onkocytologické vyšetrenie, prípadne kolposkopiu a odber materiálu na biopsiu. 

Terapia 

Najčastejšou formou je infekčná cervicitída, ktorej liečba sa opiera o antibiotickú, prípadne antivirotickú liečbu v prípade, že by bola infekcia spôsobená napríklad herpetickými vírusmi. V týchto prípadoch je nevyhnutné preliečenie nielen pacientky, ale aj partnera. V prípade neinfekčnej etiológie je najdôležitejšie vyhnúť sa ďalšej iritácii, čo vo väčšine prípadov stačí na vyliečenie cervicitídy. Chirurgická liečba je liečebnou metódou v prípade endocervikálnych polypov, ale aj dysplastických zmien, u ktorých je riziko malígneho zvrhnutia. 

Prevencia 

Dôležité je dbať najmä na prevenciu vzniku cervicitídy, a to chráneným pohlavným stykom s využitím prezervatívu.