Dysmorfofóbia je psychická porucha, pri ktorej u pacientov pretrvávajú prehnané obavy z drobných alebo neexistujúcich fyzických nedostatkov, majú skreslené vnímanie vlastného tela a svojho vzhľadu. Prvýkrát ju popísal taliansky psychiater Enrico Morselli v roku 1891. Jedinci trpiaci dysmorfofóbiou majú sklon nadmerne sa sústrediť na svoje nedostatky, čo v nich vyvoláva úzkosť, depresiu a sklony k sebapoškodzovaniu. Táto porucha ovplyvňuje rôzne aspekty života, vrátane sebavedomia, sociálnych vzťahov a každodenného fungovania. 

Rizikové faktory:

• genetická predispozícia: Existuje určitá genetická zložka, ktorá zvyšuje náchylnosť k vývoju dysmorfofóbie.
• psychologické faktory: Jedinci trpiaci psychickými poruchami, ako sú depresia, úzkosť a poruchy stravovania, majú vyššie riziko vzniku poruchy.
• traumatické udalosti: Zneužívanie, týranie, zanedbávanie v detstve, vojnové udalosti a iné prežité traumatické udalosti môžu viesť k rozvoju dysmorfofóbie.
• socio-kultúrne faktory: Porovnávanie sa s okolím, mediálne obrazy ideálu krásy a tlak spoločnosti na dosiahnutie určitého vzhľadu pôsobia negatívne.
• neurobiologické faktory: Niektoré výskumy naznačujú, že nerovnováha chemických látok v mozgu, ako sú serotonín, dopamín a noradrenalín, býva spojená s vývojom dysmorfofóbie.
• rodinné a sociálne faktory: Kritika zo strany rodinných členov alebo pociťovanie nedostatočnej podpory od priateľov a rodiny sú tiež rizikovými faktormi pre vznik poruchy.

Klinický obraz:

• neustále prítomné obavy ohľadom svojho vzhľadu
• ustavičné zaoberanie sa diétami
• prísna kontrola svojej hmotnosti
• nadmerné posilňovanie, cvičenie
• vyhľadávanie plastických chirurgických zákrokov
• časté používanie preháňadiel
• prehnaná hygiena a starostlivosť o telo
• depresia a úzkosť
• sklon k sebapoškodzovaniu
• stále sledovanie sa v zrkadle
• strach zo samého seba, z pohľadu do zrkadla
• maskovanie nejakého nedostatku, hoci iba malého, napr. vyrážky
• porovnávanie svojho vzhľadu s ostatnými
• záujem o ľudí s rôznymi nedostatkami a chybami
• sociálna izolácia

Prevencia:

Preventívne opatrenia pred rozvojom dysmorfofóbie zahŕňajú stratégie zamerané na podporu pozitívneho vnímania tela a zvýšenie sebaúcty. 

• Vzdelávanie o reálnom vnímaní tela: Poskytovanie informácií a vzdelávanie o rôznorodosti ľudských tiel a rôznorodosti krásy vedie ľudí k porozumeniu, že ideál krásy nie je jednotný, a že každý človek má jedinečný a krásny vzhľad.
• Podpora zdravého vzťahu s vlastným telom: Podpora pozitívneho vzťahu s vlastným telom sa realizuje zlepšovaním sebaakceptácie a sebaúcty. 
• Kritické zhodnotenie médií: Pomáhanie jednotlivcom rozpoznať a kriticky posudzovať mediálne obrazy ideálu krásy a ich vplyv na vnímanie vlastného tela vedie k zníženiu tlaku na dosiahnutie nereálneho vzhľadu.
• Sociálna podpora: Vytvorenie prostredia otvoreného dialógu o obavách ohľadom svojho vzhľadu znižuje riziko dysmorfofóbie.

Diagnostika:

• odber anamnézy: Psychiater sa zameriava na zhodnotenie prítomnosti príznakov dysmorfofóbie. Pýta sa na rodinnú anamnézu, sociálne vzťahy, vnímanie vlastného tela, záľuby,  stravovacie návyky atď.
• fyzikálne vyšetrenie: Fyzikálne vyšetrenie vylúči fyzické príčiny, ktoré by mohli viesť k obavám o vlastný vzhľad, ako sú dermatologické ochorenia, endokrinné poruchy alebo poškodenie tela zranením.
• vyhodnotenie kritérií: Diagnóza dysmorfofóbie sa zvyčajne stanovuje podľa diagnostických kritérií uvedených v diagnostických manuáloch, ako je napríklad Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM) alebo Medzinárodná klasifikácia chorôb (ICD). 
• vylúčenie iných porúch: Je dôležité vylúčiť iné duševné poruchy, ako sú depresia, úzkostné poruchy alebo poruchy stravovania, ktoré môžu sprevádzať alebo napodobňovať príznaky dysmorfofóbie.

Terapia:

Liečba dysmorfofóbie vyžaduje kombináciu terapeutických a psychologických intervencií, ktoré majú za cieľ zmierniť príznaky poruchy a zlepšiť kvalitu života jedinca.

• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): KBT je často považovaná za hlavnú terapeutickú metódu pri liečbe dysmorfofóbie. Cieľom terapie je identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzory a behaviorálne reakcie súvisiace s vnímaním vlastného tela. Využíva cvičenia zamerané na pochopenie a zmiernenie nepriaznivých myšlienok a správania spojeného so vzhľadom.
• Expozičná terapia: Expozičná terapia je technika, pri ktorej je pacient postupne a  kontrolovane vystavovaný situáciám alebo predmetom vyvolávajúcim u neho úzkosť spojenú s vnímaním tela. Cieľom je postupne znížiť úzkosť a vyhnúť sa prehnaným reakciám na vnímané nedostatky.
• Podpora sebaúcty: Terapia zameraná na podporu sebaúcty pomáha jednotlivcom s dysmorfofóbiou posilniť pozitívny vzťah s vlastným telom a zlepšiť ich sebaobraz. Táto terapia sa zameriava na budovanie sebavedomia, sebaúcty a prijatia vlastného tela.
• Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môže byť farmakoterapia, ako sú antidepresíva alebo anxiolytiká, súčasťou liečby dysmorfofóbie. 
• Rodinná a partnerská terapia: Sú užitočné pri poskytovaní podpory a zlepšení komunikácie s rodinnými členmi, partnermi a kamarátmi.
• Skupinová terapia: Účasť v skupinovej terapii s inými jedincami trpiacimi dysmorfofóbiou poskytuje pocit podpory, zdieľanie skúseností a učenie sa rôznym spôsobom zvládania poruchy.

Liečba dysmorfofóbie by mala byť prispôsobená na základe potrieb a závažnosti príznakov každého jedinca. Terapeutický proces je zvyčajne dlhodobý, preto vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť zo strany pacientov.