Anankastická porucha osobnosti sa vyznačuje nadmerným dôrazom na poriadok, kontrolu, perfekcionizmus a detaily. Ľudia s touto poruchou majú tendenciu k extrémnej precíznosti, nerozhodnosti, rigidite a nepružnosti vo svojich postojoch a správaní. Sú príliš svedomití v morálke, etike a hodnotách. Ich interpersonálne kontakty sú obmedzené, zvyčajne majú málo priateľov. Prevalencia anankastickej poruchy osobnosti je 1 % a častejšia sa vyskytuje u mužov oproti ženám.

Patofyziológia:

Patofyziológia anankastickej poruchy osobnosti vychádza z biologickej a psychodynamickej teórie. Biologická teória predpokladá vplyv genetickej záťaže, prenatálneho a perinatálneho poškodenie, úrazov hlavy, infekčných alebo iných ochorení mozgu v detstve. Psychodynamická teória vychádza z toho, že anankastická porucha osobnosti je spôsobená fixáciou análneho stupňa psychosociálneho vývoja.

Príznaky:

• Perfekcionizmus: Osoba s anankastickou poruchou má tendenciu byť extrémne náročná na seba i na ostatných. Často sa usiluje o dokonalosť a trpí problémami s akceptáciou nedokonalosti. Postihnutí jedinci nie sú schopní tolerovať ani najmenší priestupok.
• Rigidita a nepružnosť: Ľudia s touto poruchou majú tendenciu byť rigídni vo svojich postojoch, pravidlách a rutinách. Potrebujú, aby veci prebiehali určitým spôsobom a ťažko sa prispôsobujú zmenám. 
• Potreba kontroly: Typická je pre nich potreba kontroly a usporiadania vo svojom živote a v interakciách s ostatnými. Bývajú veľmi kritickí voči sebe aj k iným.
• Obavy a úzkosť: Často pociťujú obavy a úzkosť týkajúcu sa nedokončených úloh, chýb a neočakávaných udalostí.
• Obmedzená spontánnosť: Majú problémy s uvoľnením a spontánnym konaním.
• Workoholizmus: Sú neúnavní a nadmerne pracovití, zanedbávajú vlastné potreby a voľnočasové aktivity kvôli svojej pracovnej nasadenosti.
• Osamelosť: Zvyčajne sú vážni, bez zmyslu pre humor, z čoho vyplýva, že väčšinou nemajú veľa priateľov. Ich interpersonálne schopnosti sú skôr formálne a obmedzené.

Prevencia:

Prevencia rozvoja anankastickej osobnosti je zložitá, mala by začínať už v detstve spôsobom výchovy. Výchova by nemala byť príliš trestajúca, požadovačná či založená na dodržiavaní prísnych pravidiel. Nie je vhodné dieťa nútiť k nadmerne peknému a uhradenému správaniu, pretože to môže viesť k túžbe po permanentnom schvaľovaní jeho perfektnosti. V dospelom veku títo jedinci veria, že ak sa stanú bezchybní a ďaleko to dotiahnu, budú milovaní a akceptovaní.

Diagnostika:

Diagnostika anankastickej poruchy osobnosti sa opiera o psychiatrické, psychodiagnostické vyšetrenie a heteroanamnestické údaje. 

• Psychiatrické vyšetrenie: Základom diagnosticky anankastickej poruchy osobnosti je psychiatrické vyšetrenie a psychopatologický rozbor. Počas vyšetrenia sa popíše klinický obraz poruchy na základe diagnostických kritérií podľa MKCH-10. 
• Heteroanamnestické údaje: Informácie od príbuzných a blízkych osôb pacienta sú tiež dôležité pri diagnostikovaní porúch osobnosti. Získavajú sa aj opakovane pre spresnenie diagnostiky a identifikáciu faktorov v kontexte vývinovej a sociálnej adaptácie. 
• Psychodiagnostické vyšetrenie: Využíva kombináciu klinických a testových metód. Jedná sa o sebaposudzovacie škály a dotazníky a ďalšie metódy, ktoré volí klinický psychológ. Psychodiagnostické vyšetrenie môže priniesť dôležité poznatky, najmä odlíšenie trvalých osobnostných charakteristík od stavových charakteristík a je podkladom pre cielené psychoterapeutické ovplyvnenie. Až v 7% prípadov sa táto porucha osobnosti vyskytuje súčasne s obsedantne-kompulzívnou poruchou.

Liečba:

Anankastická porucha osobnosti je chronický stav, ale existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú pacientom lepšie zvládať jej príznaky a zlepšiť ich kvalitu života. Medzi hlavné liečebné metódy patrí:

• Psychoterapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je často používanou terapeutickou metódou. Zameriava sa na identifikáciu a zmenu negatívnych myšlienkových vzorcov a správania spojených s touto poruchou, napríklad s perfekcionizmom, prehnanou potrebou kontroly a rigiditou. Cieľom KBT je naučiť jedinca nové spôsoby myslenia a správania, ktoré mu umožnia lepšie zvládať symptómy.
• Farmakoterapia: U niektorých jedincov sú indikované lieky, ako napríklad antidepresíva alebo anxiolytiká, na liečbu pridružených symptómov. Lieky zvyčajne nie sú primárnou liečbou anankastickej poruchy, ale sú používané skôr ako súčasť komplexnej liečebnej stratégie.
• Podpora sociálneho prostredia: Podpora zo strany rodiny, priateľov a ďalších blízkych osôb hrá dôležitú úlohu v liečbe anankastickej poruchy. 
• Sebakontrola a manažérske zručnosti: Pre pacientov je užitočné naučiť sa plánovať, organizovať a zvládať stres pomocou relaxačných techník.
• Edukácia a osveta: Edukácia o poruche a sebapoznanie vedie k lepšiemu pochopeniu svojich potrieb a k získaniu kontroly nad svojím životom.

Je dôležité si uvedomiť, že liečba anankastickej poruchy je dlhodobý proces vyžadujúci trpezlivosť a vytrvalosť zo strany pacienta i terapeuta. Každý jedinec s poruchou má odlišné potreby a preferované terapeutické prístupy, a preto je nevyhnutné vytvoriť pre každého pacienta individuálne prispôsobený liečebný plán.

Prognóza:

Anankastická porucha osobnosti má chronický priebeh. Pacienti s touto poruchou sú nerozhodní aj v bežných životných situáciách, len ťažko vyjadrujú svoje pocity a silno trvajú na pravidlách. To im spôsobuje problémy v pracovnom, sociálnom a partnerskom živote. Intenzita prejavov anakastickej poruchy má kolísavý charakter a niekedy vedie k rozvoju úzkostnej alebo depresívnej poruchy.