Termín duševná zaostalosť alebo mentálna retardácia sa v súčasnosti nahrádza v odborných kruhoch menej stigmatizujúcimi označeniami, ako sú intelektuálna porucha alebo intelektuálny deficit. Intelektuálna porucha je charakterizovaná obmedzenými schopnosťami jedinca v oblasti intelektuálnych funkcií, ako sú schopnosť učiť sa, riešiť problémy, prispôsobovať sa novým situáciám a komunikovať s inými ľuďmi. Táto porucha sa zvyčajne diagnostikuje ešte v detstve a má rôzne príčiny, vrátane genetických faktorov, komplikácií počas tehotenstva a pôrodu, infekcií alebo traumatických udalostí. Každý jedinec s intelektuálnou poruchou je jedinečný a rozsah jeho schopností a potrieb je veľmi rôznorodý. 

Výskyt:

Celosvetovým priemerom sa odhaduje, že približne 1 až 3 percentá populácie trpia nejakou formou intelektuálnej poruchy. Tieto odhady sú ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane kritérií používaných na stanovenie diagnózy a špecifík danej kultúry.

Klasifikácia:

Historicky sa mentálna retardácia delila do niekoľkých stupňov alebo kategórií na základe úrovne intelektuálnych schopností. Tieto kategórie sú dnes považované za zastaralé a nereprezentujú komplexnosť a individuálnosť intelektuálnych schopností osôb s intelektuálnou poruchou. Moderný prístup klasifikuje intelektuálnu poruchu podľa jej závažnosti a je založený na kritériách ako je IQ, adaptívne funkcie a schopnosť samostatného fungovania v každodennom živote. Súčasná klasifikácia intelektuálnej poruchy je rozdelená do štyroch základných kategórií podľa závažnosti:

• Mierna intelektuálna porucha: Do troch rokoch veku dieťaťa sú pozorované len mierne problémy, ako napríklad zaostávanie v psychomotorickom vývine a oneskorený vývin reči. V školskom veku je odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, aj keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.
• Stredne ťažká intelektuálna porucha: Postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6 až 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku.  Osoby so stredne ťažkou intelektuálnou poruchou potrebujú podporu v mnohých aspektoch svojho života, vrátane vzdelávania, zamestnania a každodenných úloh, len zriedkavo sa im podarí žiť samostatne.
• Ťažká intelektuálna porucha: Postihnutí jedinci dosahujú mentálny vek 3 až 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Väčšina detí sa naučí hovoriť len pár slov. Osoby s ťažkou intelektuálnou poruchou vyžadujú výraznú podporu v každodenných aktivitách.
• Hlboká intelektuálna porucha: Hlboká intelektuálna porucha je najzávažnejším stupňom postihnutia, pri ktorom jedinec nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky.  Deti s touto poruchou majú výrazné ťažkosti s adaptáciou a vyžadujú intenzívnu podporu a dohľad v každodennom živote. 

Etiológia:

Príčiny intelektuálnej poruchy sú rôznorodé a zahŕňajú kombináciu prenatálne,  perinatálne a postnatálne pôsobiacich faktorov. 

• Genetické faktory: Niektoré prípady intelektuálnej poruchy môžu byť spôsobené genetickými poruchami alebo abnormálnymi genetickými podmienkami. 
• Problémy počas tehotenstva: Rôzne faktory vplývajú počas tehotenstva na vývoj mozgu plodu. Tieto faktory zahŕňajú infekcie, nedostatok živín, expozíciu toxickým látkam alebo užívanie niektorých liekov počas tehotenstva.
• Komplikácie počas pôrodu: Problémy v čase pôrodu, ako sú nedostatočný prívod kyslíka do mozgu novorodenca alebo komplikácie spojené s pôrodným procesom, môžu ovplyvniť zdravie mozgu novorodenca a viesť k intelektuálnej poruche.
• Počiatočné detstvo: Počiatočné obdobie života novorodenca je kritické pre vývoj mozgu. Infekcie, traumatické udalosti, otravy alebo zanedbanie v ranom detstve majú negatívny vplyv na mentálny vývoj dieťaťa.
• Iné neurologické a neurodegeneratívne poruchy: Niektoré neurologické a neurodegeneratívne ochorenia ovplyvňujú intelektuálny výkon.
• Sociálne podmienená mentálna retardácia: Vzniká na základe nedostatočných, dlhodobo nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok.

Príznaky:

Intelektuálna porucha sa prejavuje rôznymi spôsobmi a stupňami závažnosti. Každá osoba s duševnou zaostalosťou je jedinečná, a jej príznaky sa líšia v závislosti od mnohých faktorov, vrátane závažnosti poruchy a individuálnych schopností. Príznaky intelektuálnej poruchy môžu zahŕňať:

• problémy s učením: Osoby s intelektuálnou poruchou majú obmedzenú schopnosť učiť sa nové informácie a získavať nové zručnosti.
• znížená schopnosť komunikácie
• oslabená krátkodobá pamäť
• zhoršená schopnosť koncentrácie
• problémy s komplexným chápaním, predovšetkým abstraktných myšlienok
• znížená schopnosť adaptability
• zhoršená schopnosť sociálneho kontaktu
• znížená sebestačnosť a neschopnosť nezávislého života 

Diagnostika:

Stanovenie diagnózy intelektuálnej poruchy je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne aspekty hodnotenia. Odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie, špeciálnej pedagogiky, neurológie a iných odborov sú zapojení do tohto procesu. 

• Klinické hodnotenie: V diagnostickom procese sa zhromažďujú informácie o vývoji pacienta, jeho rodinnej histórii, pôrode a  ranom detstve. Pozoruje sa správanie  a interakcie pacienta v rôznych kontextoch.
• Psychologické hodnotenie: Realizuje sa hodnotenie intelektuálnych schopností prostredníctvom psychologických testov inteligencie, napríklad IQ testov a posúdenie adaptívnych funkcií, ako sú každodenné schopnosti v oblasti komunikácie, sociálne interakcie, sebakontrola a nezávislosť.
• Vylúčenie iných príčin: Dôležité je vylúčenie možných somatických a neurologických príčin intelektuálnej poruchy. Posúdenie zdravotného stavu vrátane genetických faktorov a eventuálnych komplikácií počas tehotenstva a pôrodu.
• Hodnotenie funkčnej úrovne: Predstavuje posúdenie schopnosti jednotlivca vykonávať bežné každodenné úlohy a prispôsobovať sa svojmu prostrediu. 

Diagnostika intelektuálnej poruchy by sa mala zakladať na komplexnom pohľade a nemôže byť založená iba na jednom aspekte, ako napríklad len na IQ teste. Okrem toho by sa malo hodnotenie vykonávať citlivo a malo by rešpektovať individuálne potreby jedinca s intelektuálnou poruchou. Stanovenie diagnózy tiež umožňuje lepšie plánovanie a poskytovanie potrebnej podpory postihnutému jedincovi.

Terapia:

Mentálna retardácia je vývojový stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti, a nie je možné ju úplne vyliečiť. Intelektuálna porucha nie je choroba, ale stav ovplyvňujúci spôsob, ako jednotlivec spracováva informácie a učí sa nové veci. Mnohé príčiny intelektuálnej poruchy sú spojené s genetickými a neurologickými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj mozgu. Napriek tomu existujú rôzne formy intervencií a podpory, ktoré môžu pomôcť jedincom s intelektuálnou poruchou dosiahnuť svoj maximálny potenciál a lepšie sa integrovať do spoločnosti. 

• Špeciálna vzdelávacia podpora: Jedinci s intelektuálnou poruchou môžu profitovať zo špeciálnej vzdelávacej podpory prispôsobenej ich potrebám a schopnostiam.
• Rehabilitácia: Fyzická, rečová rehabilitácia, ergoterapia a iné formy rehabilitácie pomáhajú zlepšiť konkrétne schopnosti a zručnosti.
• Podpora rodiny a komunity: Rodina a komunita poskytujú dôležitú podporu pre jednotlivcov s intelektuálnou poruchou.
• Zamestnanie a sociálna integrácia: Programy zamestnávania pre ľudí s intelektuálnou poruchou a iniciatívy na sociálnu integráciu podporujú integráciu postihnutých jedincov do spoločnosti.

Cieľom týchto intervencií nie je vyliečiť intelektuálnu poruchu, ale skôr maximalizovať individuálne schopnosti a podporiť jedinca v dosahovaní jeho potenciálu. Podpora, vzdelávania a inklúzie sú dôležité aspekty vytvárajúce prostredie, v ktorom sú ľudia s intelektuálnou poruchou schopní žiť kvalitný a plnohodnotný život.