Hraničná porucha osobnosti (borderline personality disorder – BPD) je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje extrémnymi výkyvmi nálad, nestabilitou v medziľudských vzťahoch a impulzívnosťou. Ľudia s hraničnou poruchou osobnosti majú intenzívny strach z opustenia a majú problém regulovať svoje emócie, najmä hnev. Majú tiež tendenciu prejavovať impulzívne a nebezpečné správanie, ako je bezohľadná jazda a vyhrážanie sa sebapoškodzovaním. Všetky tieto prejavy im sťažujú udržiavanie medziľudských vzťahov.

Prejavy

Symptómy hraničnej poruchy osobnosti sa zvyčajne objavujú v adolescencii alebo v ranej dospelosti. Stresujúce situácie alebo traumatizujúci zážitok môžu vyvolať symptómy, alebo ich zhoršiť. Väčšinou sa časom príznaky zmiernia, alebo môžu úplne vymiznúť. Intenzita prejavov je rôzna. Môže ísť o ľahko zvládnuteľné alebo naopak nekontrolovateľné epizódy. 

• Strach z opustenia: Ľudia trpiaci hraničnou poruchou osobnosti sa cítia diskomfortne v situáciách, keď sú sami.  Pocit opustenia alebo zanedbávania vedie k intenzívnemu strachu alebo hnevu. V dôsledku čoho môžu svojim blízkym brániť v odchode alebo ich sledovať. 
• Nestabilita vzťahov: Pre ľudí s hraničnou poruchou osobnosti je náročné udržiavať medziľudské vzťahy, pretože majú tendenciu náhle a dramaticky meniť svoje názory na ostatných. Ľahko prechádzajú od idealizácie druhých k pocitu odporu voči nim a naopak. Ich priateľstvá, manželstvá a vzťahy s členmi rodiny sú často chaotické a nestabilné.
• Problém s vnímaním seba samého:  Hraničná porucha osobnosti môže vyvolávať skreslený alebo nejasný sebaobraz, a preto sa pacienti často cítia vinní a zahanbení. Môžu tiež náhle a dramaticky meniť svoj obraz o sebe, meniť svoje ciele, názory. Dokonca môžu sabotovať seba samých, napríklad úmyselným zlyhávaním v testoch či ničením vzťahov.
• Zmeny nálad: Epizódy nekontrolovateľného hnevu, strachu, úzkosti, nenávisti, smútku. Tieto výkyvy zvyčajne trvajú len niekoľko hodín a zriedka dlhšie ako niekoľko dní.
• Impulzívne a nebezpečné správanie: Prejavuje sa epizódami bezohľadnej jazdy, bitkami, hraním hazardných hier, užívaním návykových látok, prejedaním sa či nebezpečnou sexuálnou aktivitou.
• Opakované sebapoškodzovanie alebo samovražedné sklony: Sebapoškodzovanie môže byť vyvolané odmietnutím, hrozbou opustenia alebo sklamaním.
• Pretrvávajúce pocity prázdnoty
• Problémy so zvládaním hnevu
• Dočasné paranoidné myšlienky

Aj pre bipolárnu poruchu sú charakteristické výkyvy nálad a správania, líši sa však od hraničnej poruchy osobnosti. Pri hraničnej poruche osobnosti sa nálada a správanie rýchlo menia v reakcii na významný stres, najmä pri interakcii s inými ľuďmi, zatiaľ čo pri bipolárnej poruche sú nálady trvalejšie a menej reaktívne. Ľudia s bipolárnou poruchou majú tiež významné zmeny v energii a aktivite, čo nie je charakteristické pre ľudí trpiacich hraničnou poruchou osobnosti. 

Príčiny 

Príčiny vzniku hraničnej poruchy osobnosti nie sú celkom objasnené. 

• Uplatňujú sa faktory prostredia –  ako je fyzické, psychické alebo sexuálne týranie a zanedbávanie detí.
• Genetika – niektoré štúdie dvojčiat a rodín naznačujú, že poruchy osobnosti môžu byť dedičné alebo silne spojené s inými poruchami duševného zdravia medzi členmi rodiny.
• Abnormality mozgu – výskumy ukázali zmeny v určitých oblastiach mozgu, ktoré sa podieľajú na regulácii emócií, impulzívnosti a agresivity. Okrem toho môže byť narušená funkcia niektorých chemických látok v mozgu, ktoré pomáhajú regulovať náladu, ako je serotonín.

Diagnostika 

Diagnózu hraničnej poruchy osobnosti stanovuje psychiater v spolupráci s pacientom samotným, ale aj osobami z jeho blízkeho okolia. Pacientov pohľad na problém je neraz nekritický, a preto je kooperácia jeho okolia nevyhnutná. Hraničná porucha osobnosti sa určí na základe klinických kritérií, v ktorých sú zahrnuté charakteristické prvky správania. V diferenciálnej diagnostike je potrebné zvážiť hypertyreózu, užívanie návykových látok, abstinenčný syndróm, nežiadúce účinky liekov či bipolárnu poruchu.

Terapia 

Metódou voľby je psychoterapia. Cieľom liečby je pomôcť odhaliť príčiny, rozpoznať obavy spojené s myšlienkami, ako aj viesť pacienta k pozitívnejším vzťahom k ostatným.

• Dialektická behaviorálna terapia – bola vyvinutá špeciálne pre potreby ľudí  trpiacich hraničnou poruchou osobnosti. Dialektická behaviorálna terapia sa zameriava na to, aby pacient pomohol prijať svoju životnú situáciu, správanie. Pacient sa učí zručnosti, ktoré mu pomôžu ovládať intenzívne emócie, znížia sebadeštruktívne správanie a zlepšia vzťahy.

• Kognitívno-behaviorálna terapia – je štruktúrovaný, na cieľ orientovaný typ terapie. Psychoterapeut pomáha pacientovi bližšie sa pozrieť na svoje myšlienky a emócie. Pochopiť, ako myšlienky ovplyvňujú jeho činy. Prostredníctvom kognitívno-behaviorálnej terapie je možné sa odučiť negatívnym myšlienkam a správaniu. Zároveň umožňuje osvojiť si zdravšie vzorce myslenia a návyky.

• Skupinová terapia – je druh psychoterapie, pri ktorej sa stretáva skupina ľudí, aby spoločne popísali a prediskutovali svoje problémy pod dohľadom psychoterapeuta. Skupinová terapia môže pomôcť ľuďom s hraničnou poruchou osobnosti pozitívnejšie komunikovať s ostatnými a efektívne sa vyjadrovať o svojich problémoch.

• Vplyv liekov na hraničnú poruchu osobnosti je nejasný. V niektorých prípadoch môže psychiater indikovať lieky na liečbu špecifických symptómov alebo súčasne sa vyskytujúcich duševných porúch. Lieky môžu byť určené na liečenie úzkosti, depresie, reguláciu zmien nálad alebo kontrolu impulzívneho správania.