Achillova šľacha, ľudovo nazývaná „achillovka“, je najdlhšou a zároveň najpevnejšou šľachou v ľudskom tele. V dôsledku degenerácie alebo nadmerného preťaženia môže dôjsť k jej úplnému alebo čiastočnému prerušeniu, teda k ruptúre.

Čo je achillova šľacha? 

Achillova šľacha, tak ako iné šľachy ľudského tela, je tuhý väzivový pruh spájajúci sval s kosťou. Šľachy sa podieľajú na vzniku pohybu tým, že zabezpečujú prenos sily zo svalu na kosti. Achillova šľacha je najdlhšou a najpevnejšou šľachou v ľudskom tele. Udáva sa, že znesie záťaž o sile až 450 kg. Zabezpečuje spojenie trojhlavého svalu lýtka, ktorý tvoria musculus gastrocnemius a musculus soleus s pätovou kosťou (calcaneus). Súčasne je nevyhnutnou pre chôdzu, beh, chôdzu po schodoch, postavenie sa na špičky. 

Prejavy

Charakteristickým znakom ruptúry Achillovej šľachy je pocit alebo dokonca počuteľný zvuk prasknutia. Niekedy ľudia môžu mať pocit, že boli niečím zasiahnutí. Ruptúra je sprevádza silnou, ostrou, náhle vzniknutou bolesťou v oblasti členka a päty. Poranenie je sprevádzané so vznikom opuchu a podliatiny v postihnutej oblasti. Pri prehmataní achillovej šľachy môže byť cítiť zjavné prerušenie jej kontinuity. V dôsledku poruchy funkcie postihnutý nie je schopný chodiť a ani sa postaviť na špičky. Pri neúplnej ruptúre môžu byť tieto funkcie aspoň čiastočne zachované. 

Delenie 

• Úplná ruptúra achillovej šľachy.
• Neúplná ruptúra achillovej šľachy.
• Ruptúra achillovej šľachy sprevádzaná avulznou zlomeninou (typ zlomeniny, kedy dochádza k vytrhnutiu kúska kosti v mieste úponu šľachy).

Príčiny

• Nepriame poranenie – dochádza k nemu najmä pri náhlych pohyboch, ktoré sú často sprevádzané zmenou smeru pohybu. Najčastejšie k ruptúram achillovej šľachy preto dochádza pri športe. Obzvlášť rizikové sú športy s náhlymi zastaveniami, štartami a otočkami, ako sú futbal, basketbal, tenis alebo squash. 
• Priame poranenie – nárazom do šľachy je omnoho zriedkavejšie.

Najväčším rizikovým faktorom pre vznik ruptúry je degeneratívna zmena šľachy. Môže k nej dochádzať pri polyartritíde, alebo aplikáciou lokálnych glukokortikoidov do oblasti šľachy. Škodlivo môžu pôsobiť aj systémové kortikoidy, imunosupresíva alebo zlá fyzická kondícia.

Diagnostika 

Anamnestický údaj o pocite alebo zvuku prasknutia pri pohybovej aktivite je veľmi výpovednou informáciou. Spolu s klinickým obrazom bolesti, opuchu a nemožnosti chodiť navádza lekára na diagnózu ruptúry achillovej šľachy, takpovediac, okamžite. Na potvrdenie diagnózy sa používa Thompsonov test. Vykonáva sa tak, že pacient leží na bruchu s voľne vystretými nohami. Následne lekár rukami stlačí lýtkový sval, čo by malo viesť k plantárnej flexii chodidla, teda k pohybu, akoby ste sa snažili postaviť na špičky. Za pozitívny sa považuje vtedy, ak k plantárnej flexii nedôjde. Najlepším iniciálnym zobrazovacím vyšetrením je ultrasonografia. Detailné zobrazenie, pomocou ktorého dokážeme dokonale rozlíšiť neúplnú od úplnej ruptúry, je magnetická rezonancia. Na vylúčenie konkomitantnej zlomeniny používame röntgen.  

Terapia 

Terapia môže byť konzervatívna, ktorá pozostáva z chladenia, analgetík, dlahovej fixácie a rehabilitácie. Konzervatívna liečba je zvyčajne liečbou voľby pre starších, neaktívnych jedincov alebo tých, ktorí sú vysoko rizikovými kandidátmi na chirurgický zákrok (viacpočetné alebo závažné komorbidity). Druhou možnosťou je chirurgická liečba, ktorej cieľom je sutura (zošitie) šľachy, a teda obnovenie jej kontinuity. Včasná chirurgická liečba je metódou voľby u aktívnych, zdravých pacientov alebo u pacientov s úplnou ruptúrou achillovej šľachy. Chirurgický zákrok sa kombinuje s metódami konzervatívnej liečby. Šľacha býva po zákroku stuhnutá a rozsah pohybu je značne znížený, kvôli čomu je nutná rehabilitácia.

Komplikácie

• Opakovaná ruptúra – 5 % prípadov chirurgickej liečby, 10% prípadov konzervatívnej liečby.

• Trvalé zníženie pohyblivosti.