Syndróm karpálneho tunela (SKT) je najznámejší a najrozšírenejší úžinový syndróm. Dochádza pri ňom k stlačeniu nervus medianus v oblasti karpálneho tunela. Príznaky syndrómu zahŕňajú bolesť, mravčenie, brnenie a slabosť v postihnutej ruke. Príčinou vzniku SKT je najčastejšie zápal, opuch, trauma, mechanické preťažovanie alebo iné stláčanie n. medianus v karpálnom tuneli.

Anatómia karpálneho tunela:

Karpálny tunel je úzky priestor v zápästí, ktorý je obklopený kostnými štruktúrami a väzmi. Tunelom prechádza viacero štruktúr, vrátane:

• tendo musculi flexoris carpi radialis
• tendo musculi flexoris digitorum superficialis 
• tendo musculi flexoris digitorum profundi
• tendo musculi flexoris pollicis longus
• nervus medianus

Etiológia:

Medzi procesy zmenšujúce priestor v karpálnom tuneli patria:

• mechanické preťažovanie rúk a zápästí
• zápal šliach
• zlomeniny kostí zápästia
• abnormálne odstupy šliach svalov
• degeneratívne zmeny synovie a väziva
• tehotenstvo
• menopauza
• hormonálna antikoncepcia
• hypotyreóza
• akromegália
• dna
• diabetes mellitus
• obezita 
• amyloidóza
• plazmocytóm
• vrodený úzky karpálny tunel 

Príznaky:

• nočné parestézie (brnenie a mravčenie) rúk a prstov
• denné kľudové a ponámahové parestézie
• bolesti rúk a prstov
• stuhnutosť prstov
• zníženie obratnosti prstov
• zníženie sily prstov
• slabosť rúk
• opuch zápästia 
• záchvaty blednutia prstov
• poruchy citlivosti postihnutej ruky

Klasifikácia:

Štandardný spôsob hodnotenia závažnosti karpálneho tunela  podľa klinických príznakov je nasledovný:

• Ľahký stupeň: Pre ľahký stupeň je typická mierna bolesť, mravčenie alebo brnenie v postihnutej ruke. Symptómy sú zvyčajné intermitentné (občasné).
• Stredne ťažký stupeň: Pacienti pociťujú silnejšiu bolesť rúk, mravčenie a brnenie. Príznaky sa vyskytujú častejšie a môžu interferovať s dennými aktivitami.
• Ťažký stupeň: Pacienti v tomto štádiu pociťujú intenzívnu dlhodobú bolesť, brnenie a slabosť v postihnutej ruke a prstoch. Príznaky ovplyvňujú každodenné aktivity pacienta.

Profesie s najvyšším výskytom SKT:

Syndróm karpálneho tunela môže postihnúť ľudí v rôznych profesiách, ale existujú niektoré povolania, kde je toto ochorenie častejšie. 

• Pracovníci na počítači: Osoby, ktoré pracujú na počítači a vykonávajú opakované pohyby rúk, ako je písanie na klávesnici alebo manipulácia s myšou sú náchylnejšie k rozvoju SKT.
• Pracovníci v priemysle: Mechanici, montážnici a iní pracovníci v priemysle vykonávajú opakované pohyby rúk a sú často vystavení vibráciám.
• Zdravotnícki pracovníci: Chirurgovia, sestry a iní zdravotnícki pracovníci majú vyššie riziko SKT.
• Predajcovia: Osoby, ktoré sú zamestnané v obchode, vykonávajú opakované pohyby rúk pri manipulácii s peniazmi alebo tovarom.
• Textilní pracovníci: Pracovníci v textilnom priemysle manipulujú s látkami, čo vyžaduje opakované pohyby rúk.

Diagnostika:

Diagnostika syndrómu karpálneho tunela obvykle zahŕňa komplexný prístup a kombináciu rôznych diagnostických metód. 

• Zhodnotenie klinického obrazu: Lekár začne s dôkladným vyšetrením príznakov a symptómov, ktoré pacient pociťuje. Zistí, kedy sa príznaky objavujú, či sú trvalé alebo dočasné, a aké aktivity zhoršujú príznaky. Vyšetruje ruku, zápästie, prsty a predlaktie na prítomnosť opuchov, bolesti, farebných zmien a obmedzenie pohyblivosti.
• Použitie provokačných manévrov:  

- najznámejší je Tinelov test: často je priekazný už priamy tlak prstu vyšetrujúceho na ligamentum carpi transversum v mieste nad karpálnym tunelom

- Phalenov flekčný a extenčný test: 90-stupňová flexia resp. extenzia zápästia vyvolá parestézie alebo bolesť v senzitívnej zóne n. medianus

- príznak vzpažených rúk: parestézie, prípadne bolesť provokuje vzpaženie končatiny

- napínací test n. medianus: maximálna extenzia zápästia spôsobená tlakom na prostredník vyvolá bolesti v senzitívnej zóne n. medianus a na prednej ploche predlaktia

- kompresívny manžetový test: realizuje sa kompresia zápästia manžetou z detského tlakomera

• Elektromyografia (EMG) a rýchla elektrická stimulácia (NCS): Tieto štúdie umožňujú objektívne merania elektrickej aktivity svalov a rýchlosti vedenia nervových impulzov. EMG a NCS dokážu identifikovať prítomnosť a lokalizáciu stlačenia nervus medianus.
• Zobrazovacie vyšetrenia: RTG snímky ukážu patologické zmeny skeletu zápästia alebo jeho vývojové anomálie. CT vyšetrenie umožňuje pomerne presne určiť rozmer kostnej časti karpálneho tunelu. Veľmi dobre zobrazuje karpálny tunel a jeho obsah magnetická rezonancia  a ultrazvuk. Tieto metodiky poskytujú detailnejší pohľad na štruktúry v oblasti karpálneho tunelu. 
• Laboratórne testy: V niektorých prípadoch sa využívajú laboratórne testy, najmä ak existuje podozrenie na príčiny, ako napríklad reumatoidná artritída, dna, diabetes mellitus alebo hypotyreóza.

Terapia:

Liečba syndrómu karpálneho tunela môže byť konzervatívna alebo chirurgická v závislosti od závažnosti príznakov. 

• Odpočinok a modifikácia aktivity: Pacienti by mali minimalizovať opakované pohyby rúk a vyhýbať sa činnostiam, ktoré zhoršujú príznaky. Modifikácia pracovných aktivít a ergonomické úpravy zmierňujú prejavy SKT.

• Fyzioterapia: FBLR lekár navrhne cvičenia na posilnenie svalov, ktoré udržiavajú správnu polohu rúk a zápästia. Rôzne techniky, ako je ultrazvuk alebo masáže, pomáhajú uvoľniť svaly a znížiť zápal.

• Lieky: Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ako napríklad ibuprofén, znižujú zápal a bolesť. 

• Injekcie do karpálného tunelu: Injekcie kortikosteroidov aplikované do karpálného tunelu môžu poskytnúť dočasnú úľavu od zápalu a príznakov.

• Chirurgický zákrok (dekompresia karpálneho tunela): V prípade, že konzervatívne metódy neprinášajú úľavu a symptómy sú závažné alebo sa zhoršujú, je odporučený chirurgický zákrok. Karpálna tunelová dekompresia zahŕňa uvoľnenie tlaku na nervus medianus tým, že sa odstráni časť flexorového retinakula.

• Fyzikálna terapia po operácii: Po chirurgickom zákroku je indikovaná fyzioterapia za účelom obnovenia pohybu, posilnenia svalov a minimalizácie jaziev.