Vitiligo
19.12.2023
Vitiligo je dermatologické ochorenie, pri ktorom dochádza k depigmentácii kože v dôsledku zániku melanocytov. Typickým znakom vitiliga sú biele, ostro ohraničené škvrny na koži, lokalizované na rôznych častiach tela. Vitiligo je chronické ochorenie ovplyvňujúce najmä estetiku kože, ale má aj psychologický efekt, keďže u pacientov často vedie k frustrácii a zvýšenému stresu.
Etiológia:
Príčina vzniku vitiliga nie je úplne objasnená. Na rozvoji ochorenia sa podieľajú viaceré faktory, ktoré spôsobujú autoimunitnú deštrukciu melanocytov.
- Autoimunita: Prítomnosť autoprotilátok, ktoré napádajú melanocyty, bola zistená u niektorých jedincov s vitiligom.
- Oxidatívny stres: Podstatou je nerovnováha medzi tvorbou voľných radikálov a schopnosťou bunky tieto radikály eliminovať. Oxidatívny stres môže spôsobiť poškodenie melanocytov a ovplyvniť ich funkciu.
- Genetická predispozícia
- Environmentálne faktory: Medzi rizikové faktory patria napríklad zvýšená expozícia slnečnému žiareniu, traumatické zranenia či stres.
- Samodeštrukčné mechanizmy
- Prítomnosť toxických metabolitov
- Deficit rastového faktora melanocytov
Patofyziológia:
Melanocyty sú bunky nachádzajúce sa v epidermis (vrchná vrstva kože). Tieto bunky majú kľúčovú úlohu v produkcií melanínu, pigmentu zodpovedného za farbu kože, vlasov a očí. Melanín funguje ako ochranný mechanizmus pred škodlivým účinkom slnečného žiarenia, absorbuje UV žiarenie a chráni tak bunky pred poškodením. Pri vitiligu dochádza k deštrukcii alebo inhibícii melanocytov, čo vedie k strate melanínu v postihnutej oblasti. Presný mechanizmus, ktorým dochádza k poškodeniu melanocytov nie je úplne objasnený, avšak autoimunitné procesy sa považujú za jednu z hlavných príčin. Imunitný systém tela nesprávne rozpoznáva melanocyty za cudzie a začína ich napádať, čo vedie k deštrukcii alebo inhibícii týchto buniek. V dôsledku straty melanocytov v postihnutej oblasti kože dochádza k strate farby, a to vedie k vytváraniu bielych škvŕn charakteristických pre vitiligo.
Klinický obraz:
- biele škvrny na koži: Hlavným prejavom vitiliga sú ostro ohraničené biele škvrny veľkosti 5 až 50 mm. Škvrny sú nebolestivé, nesvrbia ani nevyvolávajú iné nepríjemné pocity. Rozvoj príznakov sa zvyčajne začína náhle, a potom nasleduje obdobie pomalého šírenia ochorenia.
- predčasné šedivenie vlasov
- ohraničené ložiská bielych vlasov (poliosis)
- ohraničené oblasti vypadávania vlasov (alopecia areata)
- biely lem okolo pigmentovaných névov (tzv.halo névy)
Rozdelenie podľa lokalizácie škvŕn:
- Segmentálne vitiligo: Stabilný nález na koži máva segmentálny typ vitiliga, kde sa depigmentácie šíria v oblasti dermatómu na jednej strane tela a po krátkom čase sa rast zastaví.
- Generalizované vitiligo: Tento typ zvyčajne postihuje symetricky obe strany tela, začiatok môže byť na ktorejkoľvek časti tela, ale najčastejšie na rukách a tvári. Typické sú mnohopočetné škvrny okolo očí, úst, na kolenných, lakťových kĺboch a v krížovej oblasti.
Diagnostika:
Vitiligo zvyčajne diagnostikuje dermatológ na základe klinického obrazu. K dispozícii sú rôzne diagnostické testy, ktoré sa používajú na potvrdenie diagnózy alebo na vylúčenie iných príčin depigmentácie kože. Hlavné metódy používané pri diagnostike vitiliga sú:
- Klinické vyšetrenie: Dermatológ môže diagnostikovať vitiligo na základe charakteristických bielych škvŕn na koži. Dôkladné vyšetrenie kože poskytne informácie o rozsahu postihnutia a o variabilite depigmentovaných oblastí.
- Woodova lampa: Pri použití Woodovej lampy (ultrafialového svetla s vlnovou dĺžkou približne 365 nm) sa pozoruje modrasté sfarbenie depigmentovanej pokožky na postihnutých miestach.
- Histopatológia vzorky kože: V niektorých prípadoch môže byť vykonaná biopsia z postihnutej kožnej oblasti. Po lokálnom znecitlivení a dezinfekcii kože sa odoberie vzorka postihnutej kože s veľkosťou 4 až 8 mm. Odobratá vzorka sa následne vyšetrí pod mikroskopom.
- Laboratórne testy: Za účelom vylúčenia celkových pridružených ochorení sa vykonávajú krvné testy na vyhodnotenie funkcie štítnej žľazy, prítomnosti autoprotilátok alebo iných parametrov.
Terapia:
Liečba vitiliga je dlhodobá, komplikovaná a často vyžaduje kombináciu rôznych terapeutických metód.
Lokálna liečba:
- Topické kortikosteroidy: Tieto lieky sa aplikujú priamo na postihnutú kožu a pomáhajú zmierniť zápal a svrbenie.
- Topické inhibítory kalcineurínu: Môžu byť použité na potlačenie imunitnej odpovede v postihnutých oblastiach kože.
- Topické imunomodulátory: Predpisujú sa za účelom modulácie imunitnej odpovede v postihnutých oblastiach.
Fototerapia:
- Fototerapia je vyhradená pre pacientov, u ktorých zlyhala topická liečba. Táto metóda zahŕňa expozíciu postihnutých oblastí kože ultrafialovému (UV) žiareniu s cieľom stimulovať repigmentáciu. Existujú rôzne typy fototerapie, ale najčastejšie sa používajú UVB svetlá a UVA svetlá v kombinácii s perorálnym alebo topickým aplikovaním látky, ktorá zvyšuje citlivosť kože na UV svetlo.
Systémová liečba:
- Orálne kortikosteroidy: Predpisujú sa v prípade rozsiahlejších lézií, ale majú početné vedľajšie účinky, kvôli čomu sa podávajú iba krátkodobo.
- Imunomodulačné lieky: Ovplyvňujú imunitný systém s cieľom zmierniť prejavy vitiliga.
Laserová liečba:
- Mechanizmus účinku je podobný ako u konvenčnej liečby svetlom, ale lasery umožňujú cielenú terapiu, menej celkového ožarovania tela a nežiadúcich účinkov na zdravú kožu.
Chirurgické metódy:
- Chirurgické metódy sa používajú v prípadoch vitiliga, kde iné formy liečby neboli účinné, alebo kde sú postihnuté oblasti rozsiahle a ťažko liečiteľné. Nie všetci pacienti s vitiligom sú vhodní k chirurgickej liečbe, a preto by mal byť každý prípad individuálne zhodnotený lekárom.
Vitiligo je ochorenie kože s výrazným efektom na kvalitu života pacientov. V boji proti vitiligu je kľúčová spolupráca medzi pacientom a lekárom s cieľom nájsť najefektívnejšie spôsoby liečby. Otvorený dialóg a podpora zo strany rodiny a priateľov môžu výrazne prispieť k lepšiemu zvládaniu tohto ochorenia.