Reumatická horúčka je zápalové ochorenie, ktoré postihuje rôzne časti tela, najmä srdce, kĺby, kožu a nervový systém. Toto ochorenie vzniká následkom streptokokovej infekcie, najčastejšie po streptokokovej infekcii hrdla. Vyskytuje sa u ľudí rôzneho veku, ale najčastejšia je reumatická horúčka u detí a mladistvých. 

Etiológia: 

Podstatou reumatickej horúčky je abnormálna imunitná odpoveď vznikajúca typicky po streptokokovej faryngitíde (zápale hrdla) alebo tonzilitíde (zápale mandlí) vyvolanej pyogénnym streptokokom alebo β-hemolytickým streptokokom skupiny A.  

Rizikové faktory: 

• Streptokoková infekcia hrdla: Reumatická horúčka obvykle nasleduje po nedostatočne liečenej alebo neliečenej streptokokovej infekcii hrdla. Pacienti, ktorí  prekonali streptokokovú infekciu hrdla a neboli dostatočne preliečený antibiotikami, majú zvýšené riziko vzniku reumatickej horúčky. 
• Vek a pohlavie: Reumatická horúčka je najčastejšia u detí vo veku od 5 do 15 rokov. Okrem toho je známe, že dievčatá majú vyššie riziko ako chlapci. 
• Genetické faktory: Existuje genetická predispozícia k vzniku reumatickej horúčky. Osoby s rodinnou anamnézou ochorenia môžu mať zvýšené riziko. 
• Sociálne a ekonomické faktory: Faktory, ako je nízky socioekonomický status, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a zlé životné podmienky, zvyšujú riziko streptokokovej infekcie a prispievajú k vzniku reumatickej horúčky.  

Klinický obraz: 

Príznaky reumatickej horúčky zvyčajne nastupujú 2 až 4 týždne po streptokokovej infekcii krku a môžu sa líšiť u každého pacienta. 

• Artritída: Zápal kĺbov postihuje väčšinou niekoľko veľkých kĺbov súčasne alebo sa presúva z jedného kĺbu na druhý. Najčastejšie sú postihnuté kolená, lakte, členky či ramennné kĺby. Tento stav sa nazýva aj migrujúca artritída.  Bolesť kĺbov môže byť veľmi výrazná, na rozdiel od opuchu, ktorý je zväčša mierny.  
• Karditída: Zápal srdca je najzávažnejším prejavom. Hlavným príznakom srdcového postihnutia je nález šelestu pri vyšetrení srdca. Šelesty môžu poukazovať na zápal srdcových chlopní, známy ako endokarditída. Postihnutie srdca sa prejavuje kašľom, bolesťou na hrudníku, zrýchleným pulzom a zvýšenou dychovou frekvenciou. Reumatické postihnutie chlopní síce môže vznikať aj po prvom ataku reumatickej horúčky, avšak väčšinou vzniká ako dôsledok opakovaných epizód horúčky. 
• Chorea minor: Chorea je neurologická porucha vyplývajúca zo zápalového postihnutia častí mozgu zodpovedných za kontrolu koordinácie pohybov. Postihuje 10 až 30% pacientov s reumatickou horúčkou. Chorea sa objavuje oveľa neskôr v priebehu ochorenia, t.j. 1 až 6 mesiacov po infekcii hrdla. Príznaky zahŕňajú zhoršenie rukopisu, ťažkosti s obliekaním a chôdzou, objavenie sa trasu a mimovoľných pohybov. Tieto pohyby môžu byť počas krátkeho časového obdobia potlačené vôľou, niekedy vymiznú v spánku a zhoršujú sa stresom či únavou.  
• Kožná vyrážka: Menej časté prejavy reumatickej horúčky sú kožné vyrážky nazývané erythema marginatum, ktoré vyzerajú ako červené prstence na koži. 
• Subkutánne uzlíky: Malé, nebolestivé, voči okoliu pohyblivé zrnkovité uzlíky s normálnou farbou prekrývajúcej kože sú ďalším klinickým príznakom.  
• Nešpecifické príznaky: Horúčka, únava, strata chuti do jedla, bledosť, bolesť brucha a krvácanie z nosa sú nešpecifické príznaky, ktoré sa  vyskytujú v skorých štádiách ochorenia. 

Diagnóza: 

Jonesove kritéria sú diagnostické kritéria, ktoré sa používajú na stanovenie diagnózy reumatickej horúčky. Tieto kritéria sú založené na kombinácii klinických príznakov a laboratórnych nálezov.

Aktuálne Jonesove kritéria pre diagnózu reumatickej horúčky zahŕňajú dva hlavné komponenty: 

1. Major kritéria: Pacient musí mať prítomné aspoň dva z nasledujúcich príznakov: 

• Artritída 
• Chorea 
• Erythema marginatum 
• Subkutánne noduly 

2. Minor kritéria: Pacient musí mať prítomné ďalšie príznaky, ktoré nie sú nevyhnutne spojené s kĺbovými, srdcovými alebo nervovými prejavmi. Patrí sem horúčka, zvýšené hladiny zápalových markerov v krvi (napríklad C-reaktívny proteín alebo sedimentácia erytrocytov), alebo predchádzajúca streptokoková infekcia. 

Diagnóza reumatickej horúčky sa potvrdzuje, ak pacient spĺňa istý počet major kritérií alebo kombináciu major a minor kritérií. Je dôležité poznamenať, že Jonesove kritéria nie sú absolútne a môžu byť prispôsobené v závislosti od konkrétnych podmienok a klinických prejavov pacienta. Lekár, najčastejšie reumatológ, vyhodnotí príznaky a vykoná potrebné testy na potvrdenie diagnózy. 

Terapia: 

Liečba reumatickej horúčky zahŕňa niekoľko aspektov, a to najmä antibakteriálnu liečbu, ktorá je určená na odstránenie streptokokovej infekcie. Okrem toho sa zameriava aj na zmiernenie príznakov a prevenciu komplikácií.   

• Antibiotiká: Ak je reumatická horúčka spôsobená streptokokovou infekciou, antibiotiká sú kľúčovým prvkom liečby. Penicilín je často liekom voľby, ale môže byť predpísaný aj iný typ antibiotika, ak je napríklad pacient alergický na penicilín. 
• Liečba artritídy: Na zmiernenie bolesti, zápalu kĺbov a svalov môžu byť predpísané nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) alebo kortikosteroidy. Tieto lieky pomáhajú zmierniť príznaky a zlepšiť pohyblivosť. 
• Liečba karditídy: Pre ťažkú karditídu sa odporúča kľud na lôžku, v niektorých prípadoch aj orálne kortikosteroidy počas 2-3 týždňov. Keď sa za monitorovania príznakov choroby a krvných testov dostane zápal pod kontrolu, dávky kortikoidov sa postupne znižujú. 
• Liečba chorea minor: Využíva sa medikamentózna liečba zameraná na kontrolu mimovoľných pohybov. Za starostlivého monitorovania nežiaducich účinkov môžu byť podávané kortikosteroidy, haloperidol alebo kyselina valproová. 

Sekundárna prevencia: 

Riziko relapsu ochorenia je najvyššie v priebehu prvých 5 rokov po prekonaní reumatickej horúčky. Novým vzplanutím choroby sa zvyšuje riziko poškodenia srdca karditídou. Počas tohto obdobia sa odporúča antibiotická liečba všetkým pacientom, ktorí prekonali reumatickú horúčku. Antibiotická profylaxia by mala pokračovať najmenej 5 rokov po poslednom ataku choroby. V prípade karditídy bez poškodenia srdca sa odporúča sekundárna profylaxia po dobu 10 rokov.