Povrchová tromboflebitída (PT) je zápal povrchovej žilovej, ktorý je sprevádzaný tvorbou trombu. Trombus pevne adheruje k zápalovo zmenenej stene žily, čo výrazne zvyšuje riziko pľúcnej embolizácie. Postihnuté bývajú hlavne žily povrchového venózneho systému končatín. U 6–53 % pacientov s PT sa súčasne vyskytne hlboká žilová trombóza a u 1-33 % pacientov dôjde k rozvoju pľúcnej embólie. V porovnaní s hlbokou žilovou trombózou má povrchová tromboflebitída nižší výskyt neskorých následkov, menšiu mortalitu a lepšiu prognózu.

Rizikové faktory:

• kŕčové žily (varixy)
• úraz (trauma)
• dlhodobá imobilizácia 
• dehydratácia 
• intravenózne (vnútrožilové) katétre
• obezita, nadhmotnosť
• vek nad 60 rokov 
• cestovanie dlhšie ako 4 hodiny 
• gravidita 
• orálne kontraceptíva 
• nádorové ochorenie 
• trombofília 

Etiológia:

• poškodenie žilovej steny  
• spomalenie krvného prúdenia 
• iatrogénne príčiny:  intravenózne katétre a intravenózne podávané lieky 
• abnormality v koagulačnom a fibrinolytickom systéme: malignity, orálne kontraceptíva, hormonálna liečba v klimaktériu, gravidita, trombofília 
• dysfunkcia endotelu 
• infekcie: septická tromboflebitída, sekundárny syfilis 

Rozdelenie povrchových tromboflebitíd:

1. Primárne tromboflebitídy – zápal zasahuje izolovane žilovú stenu

• varikoflebitída 
• katétrová flebitída
• sterilná flebitída (vzniká v súvislosti s aplikáciou toxických alebo iritujúcich substancií) 
• Mondorova choroba 

2. Sekundárne tromboflebitídy – zápal žily vzniká v rámci systémového ochorenia 

• vaskulitídy
• zhubné ochorenia
• infekcie

Klinický obraz:

• Bolesť: Obvykle sa vyskytuje bolesť v oblasti postihnutej žily. Môže ísť o pulzujúcu, tlakovú alebo pálivú bolesť.
• Začervenanie: Povrchová tromboflebitída spôsobuje začervenanie pokožky v okolí postihnutej oblasti.
• Zvýšená citlivosť: Postihnutá oblasť je citlivá na dotyk.
• Opuch (edém) postihnutej oblasti
• Viditeľné či hmatateľné zrazeniny: V niektorých prípadoch môžu byť tromby vo vnútri žily viditeľné alebo citeľné dotykom. 
• Teplota: Oblasť postihnutej žily môže byť teplejšie ako zvyšok tela.

Diagnostika:

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Povrchová tromboflebitída patrí medzi ochorenia, ktoré sa dajú diagnostikovať už pri klinickom vyšetrení. Pri varikóznej tromboflebitíde je zasiahnutý úsek žily začervenaný, opuchnutý, na pohmat tuhý a bolestivý. V prípade málo rozsiahlej flebitídy pacient zvyčajne nemá výraznejšie ťažkosti, pokiaľ sa zapáleného úseku žily nedotkne. Za 1–2 týždne lokálne príznaky zápalu ustupujú, začervenanie kože sa zmení na hnedý pigmentovaný pruh, ktorý časom zmizne. Bolestivosť hmatného tvrdého pruhu v priebehu žily vymizne tiež, avšak niekoľko mesiacov pretrváva nebolestivý tvrdší pruh, ktorý zodpovedá trombotizovanej žile. 
• Laboratórne vyšetrenia: V prípade väčšieho postihnutia bývajú prítomné aj celkové prejavy zápalu, ako je horúčka, zvýšená sedimentácia erytrocytov, elevovaný CRP (C-reaktívny proteín) a leukocytóza. 
• Vylúčenie trombofílie: Pri opakovaných tromboflebitídach pátrame po trombofílii, fokálnej infekcii a neoplastickom procese. Každý pacient s opakujúcou sa PT by mal mať vyšetrenie zamerané na prítomnosť vrodenej alebo získanej trombofílie. Rovnako dôsledne pátrame po prejavoch zhubného ochorenia, infekcie či systémového ochorenia.
• Duplexná sonografia: Ultrazvukové vyšetrenie je dôležité najmä pri rozsiahlych PT zasahujúcich kmeň v. saphena magna alebo v. saphena parva. Ideálne by každý pacient s povrchovou tromboflebitídou mal byť vyšetrený DUS.

Terapia:

• Kompresívny obväz (s dosiahnutím vysokého tlaku kvalitnými krátkoťažnými obväzmi) alebo kompresívna pančucha. 
• Primeraná telesná aktivita: Pacient nesmie mať úplný kľud na lôžku, musí chodiť s naloženou elastickou bandážou.
• Medikamentózna liečba: Najčastejšie sa používa heparín s nízkou molekulovou hmotnosťou. Výnimkou je PT, ktorá zasahuje úsek žily menší ako 5 cm a je viac ako 10 cm od safenofemorálnej alebo safenopopliteálnej junkcie. V týchto prípadoch vystačíme s podávaním nesteroidných antiflogistík (NSA). Venofarmaká sa podávajú najmä v prípade varikoflebitídy. Antibiotiká sa podávajú len v prípade celkových príznakov zápalu (horúčka, leukocytóza, vysoká FW, CRP) alebo septickej tromboflebitídy, ktorá sa lieči najčastejšie kombináciou aminoglykozidov a širokospektrálnych penicilínov či cefalosporínov.

Prevencia:

Prevencia tromboflebitídy zahŕňa opatrenia, ktoré pomáhajú minimalizovať riziká žilového zápalu a tvorby krvných zrazenín. 

• Pohyb a cvičenie: Pravidelný pohyb a cvičenie pomáhajú stimulovať cirkuláciu krvi. Jednoduché aktivity, ako je chôdza alebo plávanie, pôsobia prospešne.

• Vyhnúť sa dlhodobému sedeniu alebo státia: Ak je to možné, vyhýbajte sa dlhodobému sedeniu alebo státia, pretože to môže obmedziť krvný obeh v nohách. Ak pracujete na počítači alebo dlhodobo sedíte, snažte sa každú hodinu vstať a urobiť si krátku prechádzku.

• Kompresné pančuchy: Používanie kompresných pančúch pomáha zlepšiť krvný obeh v nohách a znížiť riziko trombózy.

• Zdravá strava: Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a nízkotučné mliečne výrobky podporuje celkové zdravie cievneho systému.

• Hydratácia: Dostatočná hydratácia je dôležitá pre udržanie dostatočného množstva tekutín v tele a správne zriedenie krvi.

• Vyhnúť sa fajčeniu a obmedziť príjem alkoholu: Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu môžu zvyšovať riziko vzniku krvných zrazenín.

• Opatrnosť pri cestovaní: Pri dlhých cestách lietadlom alebo autom sa snažte vyhnúť kontinuálnemu dlhodobému sedeniu a pravidelne sa pohybujte.