Žltačka (Ikterus) je stav charakterizovaný žltým sfarbením kože, slizníc a očných bielok. Ide o symptóm, ktorý môže naznačovať problémy s pečeňou, žlčníkom, pankreasom alebo krvou. Žlté sfarbenie kože pri žltačke je spôsobené nadmerným hromadením bilirubínu v organizme. Bilirubín je pigment, ktorý vzniká rozpadom červených krviniek (erytrocytov). 

Proces vzniku bilirubínu z červených krviniek (erytrocytov) a jeho následné vylučovanie z tela zahŕňa nasledujúce kroky:

• Rozpad červených krviniek: Erytrocyty majú obmedzenú životnosť, približne 120 dní. Počas tohto obdobia sa niektoré z nich prirodzene rozpadnú. Pri rozpade uvoľňujú hemoglobín, proteín obsahujúci železo, ktorý je zodpovedný za prenos kyslíka v tele.
• Prevod hemoglobínu na biliverdín: Pri rozpade hemoglobínu vzniká zelenkastý pigment nazývaný biliverdín. Tento proces sa uskutočňuje v makrofágoch (bunkách imunitného systému), ktoré sa nachádzajú v pečeni, slezine a kostnej dreni.
• Prevod biliverdínu na bilirubín: Biliverdín sa následne mení na bilirubín. Tento krok sa deje prostredníctvom enzýmov v makrofágoch.
• Transport bilirubínu do pečene: Bilirubín sa viaže na albumín (proteín v krvi) a transportuje sa do pečene.
• Spracovanie bilirubínu v pečeni: V pečeni dochádza k ďalšiemu spracovaniu bilirubínu. Ide o proces, kde je bilirubín konjugovaný s kyselinou glukurónovou, čím sa stáva pripraveným na vylúčenie z tela.
• Vylúčenie bilirubínu do žlče: Konjugovaný bilirubín je vylúčený do žlče, ktorá je skladovaná v žlčníku. Pri správnom fungovaní pečene a žlčníka sa bilirubín dostáva žlčovými cestami do čriev, kde sa ďalej spracováva a vylučuje z tela.

V prípade, že dôjde k poruchám v tomto procese, môže to viesť k nadmernému hromadeniu bilirubínu v tele a následne k rozvoju ikteru. 

Klinický obraz:

Okrem spomínaného žltého sfarbenia slizníc, kože a očných bielok môžu byť prítomné aj nasledujúce príznaky.

• horúčka, zimnica
• bolesť brucha
• príznaky podobné chrípke (bolesť svalov, bolesť kĺbov, bolesť hlavy, nechutenstvo)
• svrbenie kože (pruritus)
• tmavo sfarbený moč
• nevoľnosť, vracanie
• malátnosť, únava
• zväčšená pečeň

Rozdelenie ikteru podľa etiológie:

1. Prehepatálny (hemolytický, flavínový) ikterus:

• Vzniká v dôsledku nadmerného rozpadu červených krvných buniek.
• Pri nadmernom rozpade červených krviniek sa uvoľňuje veľké množstvo bilirubínu, ktoré preťažuje schopnosť pečene spracovať ho včas. Často sa vyskytuje pri hemolytických anémiách (napr. hereditárnj sférocytóze), pri pernicióznych anémiách alebo pri podaní nekompatibilnej transfúzie. 

2. Hepatálny (hepatocelulárny, rubínový) ikterus:

• Tento typ ikteru je spojený s problémami v pečeni, počas ktorých nedochádza k efektívnemu spracovaniu bilirubínu.
• Pečeň nie je schopná účinne konjugovať bilirubín a vylúčiť ho do žlče. Medzi príčiny hepatálneho ikteru patria vírusové hepatitídy, cirhóza pečene, steatóza heparu, Wilsonova choroba, nádory pečene, autoimunitná hepatitída, intoxikácia pečene a genetické poruchy (Gilbertov syndróm, Criglerov-Najjarov syndróm, Dubin-Johnsonov syndróm)

3. Posthepatálny (obštrukčný, verdínový) ikterus:

• V tomto prípade je problém v obštrukcii žlčových ciest, čo bráni vylučovaniu bilirubínu žlčovými cestami do čriev.
• Žlčové cesty sú blokované, čím sa bráni vylučovaniu konjugovaného bilirubínu do čriev. Najčastejšie príčiny posthepatálneho ikteru zahŕňajú žlčové kamene, nádory žlčníka a pankreasu, vrodenú atréziu žlčových ciest, autoimunitnú cholangiohepatitídu, iatrogénne poškodenie žlčových ciest pri cholecystektómii (operačnom odstránení žlčníka).

Diagnostika:

Diagnostika ikteru zahŕňa sériu lekárskych vyšetrení a testov s cieľom identifikovať presnú príčinu žltého sfarbenia kože a slizníc. Medzi hlavné diagnostické postupy patria:

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár zhodnotí vzhľad kože, slizníc a očí pacienta, palpačne vyšetrí oblasť abdomenu.
• Krvné testy: Meranie hladiny bilirubínu v krvi je kľúčovým krokom. Rôzne frakcie bilirubínu (konjugovaný a nekonjugovaný) poskytujú informácie o lokalizácii problému. Ďalšie krvné testy zahŕňajú kontrolu hladín pečeňových enzýmov, ako sú cytolytické enzámy ALT, AST a cholestatické hepatálne nezýmy GGT, ALP.
• USG vyšetrenie: Ultrazvukové vyšetrenie pečene a žlčových ciest pomáha lekárom vizualizovať štruktúry a odhaľovať prípadné obštrukcie, nádory alebo iné poruchy.
• CT a MRI vyšetrenie: Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI) poskytujú podrobnejšie obrazy vnútorných štruktúr pečene, žlčových ciest a susedných orgánov.
• Biopsia pečene: Ak je potrebné detailnejšie posúdenie stavu pečene, môže byť indikovaná biopsia pečene, počas ktorej sa odoberie malá vzorka tkaniva pečene na histologické vyšetrenie.
• ERCP (endoskopická retrográdna cholangiopankreatografia): Je špeciálne vyšetrenie, pri ktorom sa pomocou endoskopu zavedie kontrastná látka priamo do žlčových ciest, čo umožňuje vizualizáciu obštrukcie, nádoru alebo iných problémov v tejto oblasti.
• Hepatobiliárna scintigrafia: Počas tohto vyšetrenia sa používa radioaktívna látka na sledovanie postupu žlče v tele.

Terapia:

Liečba ikteru závisí od presnej príčiny tohto stavu. Tu sú niektoré z možných terapeutických prístupov podľa typu ikteru:

Prehepatálny ikterus:

• Liečba základnej príčiny: Ak je ikterus spôsobený nadmerným rozpadom červených krviniek, lekár sa zameria na liečbu tohto základného problému, ako sú napríklad genetické poruchy alebo hemolytické anémie.
• Transfúzie krvi: V prípade závažného rozpadu červených krviniek môže byť potrebná transfúzia krvi na nahradenie stratených erytrocytov.
• Liečba základnej choroby pečene: V prípade hepatálneho ikteru, spôsobeného chorobami pečene, je liečba zameraná na zvládnutie alebo zmiernenie konkrétneho ochorenia, ako sú hepatitídy, cirhóza, alebo iné pečeňové poruchy.
• Podpora pečene: Využívajú sa lieky alebo postupy, ktoré pomáhajú podporovať funkciu pečene, ako napríklad hepatoprotektíva.
• Chirurgická odstránenie prekážky: V prípade obštrukcie žlčových ciest, ako sú žlčové kamene alebo nádory, môže byť potrebný chirurgický zákrok na ich odstránenie.
• Endoskopické zákroky: Procedúry, ako napríklad endoskopická retrográdna cholangiopankreatografia (ERCP), sa využívajú na odstránenie prekážok v žlčových cestách.

Hepatálny ikterus:

Posthepatálny ikterus:

Žltačka je komplexný stav, ktorý si vyžaduje včasnú diagnostiku a adekvátnu liečbu. V prípade, že sa u vás objavia príznaky žltačky, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc za účelom diagnostiky a vhodnej terapie.