Listerióza je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Listeria monocytogenes. Táto bakteriálna infekcia je zoonóza, čo znamená, že postihuje nielen ľudí, ale aj zvieratá. U ľudí prebieha rôznymi spôsobmi, od  miernej formy s príznakmi podobnými chrípke až po prípady so závažnými neurologickými komplikáciami.

Zdroje infekcie:

Listeria monocytogenes dokáže dlhodobo prežívať v prostredí. Často sa nachádza v pôde, vode a rôznych druhoch potravín. Medzi hlavné zdroje infekcie patria:

• Potraviny: Listeria sa môže nachádzať v nepasterizovanom mlieku a mliečnych výrobkoch, zrejúcich syroch, v surovom alebo nedostatočne tepelne spracovanom mäse, v neumytom čerstvom ovocí, zelenine a morských plodoch.
• Voda: Baktéria sa môže vyskytovať v kontaminovanej vode, najmä ak je voda znečistená pôdou alebo odpadmi.
• Pôda: Listeria monocytogenes dlhodobo prežíva v pôde, čo spôsobuje kontamináciu plodín a rastlín.
• Zvieratá: Medzi zvieratami sa vyskytujú asymptomatickí nosiči, ktorí baktérie vylučujú telesnými sekrétmi, vrátane výkalov a mlieka. V prírode sú hlavným rezervoárom infekcie hlodavci. 

Toto ochorenie je obzvlášť nebezpečné pre tehotné ženy, starších ľudí a osoby s oslabeným imunitným systémom. Plod alebo novorodenec sa môže nakaziť od matky ešte počas tehotenstva (in utero) alebo počas pôrodu stykom s vaginálnymi sekrétmi, ktoré obsahujú baktérie. U tehotných žien môže listerióza spôsobiť komplikácie pre plod, vrátane potratov, predčasných pôrodov a infekcie novorodencov. Preventívne opatrenia pred nákazou zahŕňajú správne skladovanie a prípravu potravín, dôkladné umývanie rúk a dodržiavanie bezpečnostných hygienických noriem pri manipulácii s potravinami. 

Klinický obraz:

Príznaky listeriózy sa líšia v závislosti od závažnosti infekcie a od toho, ktorá časť tela je postihnutá. U zdravých dospelých ľudí často prebieha infekcia asymptomaticky (bez príznakov), zatiaľ čo u iných spôsobuje závažné príznaky. Najčastejšie príznaky listeriózy zahŕňajú:

• horúčka
• bolesti svalov a kĺbov
• celková slabosť
• zimnica
• gastrointestinálne príznaky: hnačka, bolesti brucha, nevoľnosť, nechutenstvo a vracanie
• bolesti hlavy
• neurologické príznaky: L. monocytogenes má afinitu k mozgovému tkanivu, hlavne k mozgovému kmeňu a mozgovým obalom. V prípade, že imunitný systém nezabráni šíreniu infekcie do mozgu, listerióza vyvolá meningitídu, meningoencefalitídu alebo encefalitídu. To sa prejavuje poruchami vedomia, kŕčmi, zmätenosťou a ďalšími neurologickými príznakmi až smrťou. 

Diagnostika:

Diagnostika listeriózy zahŕňa viacero metód, medzi ktoré patria:

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár zhodnotí príznaky a anamnézu pacienta, aby určil, či sú prítomné príznaky, ktoré by mohli súvisieť s listeriózou.
• Laboratórne testy krvi: Krvné testy poskytujú informácie o prítomnosti infekcie.
• Kultivácia: Listériu monocytogenes možno izolovať z krvi, stolice alebo mozgovomiešneho moku.
• Molekulárne metódy: Polymerázová reťazová reakcia (PCR) môže byť použitá na identifikáciu genetického materiálu bakterií.
• Zobrazovacie vyšetrenia: V prípade neurologickej komplikácie sú indikované zobrazovacie vyšetrenia, ako je magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT), na posúdenie stavu mozgu. 

Terapia:

Kľúčovú úlohu v liečbe listeriózy zohrávajú antibiotiká, ktoré eliminujú bakteriálnu infekciu.

• Antibiotiká: Penicilín a ampicilín sú často používané antibiotiká na liečbu listeriózy. Iné možné alternatívy zahŕňajú kombinácie antibiotík, ako je ampicilín so sulfametoxazolom alebo ampicilín s aminoglykozidom. Liečba antibiotikami je obzvlášť dôležitá u osôb s vysokým rizikom komplikácií, ako sú tehotné ženy, starší ľudia a jednotlivci s oslabeným imunitným systémom.
• Zvýšený príjem tekutín: V prípade, že pacient trpí hnačkou alebo vracaním, je dôležité udržiavať dostatočnú hydratáciu príjmom vody, elektrolytových nápojov alebo intravenóznych infúzií.
• Symptomatická liečba: Symptomatická liečba zabezpečuje zmiernenie príznakov, ako sú bolesti hlavy, kĺbov a svalov, horúčka či vracanie.
• Monitorovanie: Pacienti s listeriózou by mali byť pravidelne monitorovaní za účelom sledovania účinnosti liečby a včasného identifikovania prípadných komplikácií.

V niektorých prípadoch je potrebná hospitalizácia, najmä u jednotlivcov s vážnejšími príznakmi alebo u tých, ktorí majú vyššie riziko komplikácií. Je dôležité, aby liečebný proces prebiehal pod lekárskou kontrolou, a aby pacienti dodržiavali predpísanú dávkovaciu schému antibiotík. Čím skôr sa zaháji liečba, tým lepšie sú vyhliadky na úplné zotavenie pacienta.