Osteomyelitída je infekčný hnisavý zápal kostnej drene zapríčinený baktériami.

Existujú tri spôsoby zavedenia infekcie do kosti

1. hematogénne z bakteriémie - prítomnosť baktérii v krvi
2. lokálne šírenie z priľahlých ložísk, ako sú abscesy, uhryznutie hmyzom 
3. priama infekcia po traume, invazívnych procedúrach alebo chirurgickom zákroku

Infekcia kostí je relatívne častá. Prípady sú diagnostikované väčšinou lekárom primárnej starostlivosti aspoň raz ročne. Vyskytuje sa častejšie u mužov (2,5-krát viac ako u žien) a približne 40 % prípadov sa vyskytuje u pacientov mladších ako 20 rokov. Stafylokoky sú infikujúce organizmy v 80 % až 90 % prípadov. 

Hematogénna osteomyelitída

Znaky, symptómy a progresia ochorenia sa líšia podľa veku. U novorodencov môžeme pozorovať septický stav, bolestivosť postihnutého miesta na dotyk, masívny opuch, rýchlo šíriaca sa infekcia, rýchlo progredujúce kostné zmeny. U starších detí a dospelých lokalizovaná bodavá citlivosť, mierne krívanie, obmedzenie pohybu, horúčka, kostné zmeny prítomné za 7-10 dní. Primárne sú postihnuté  dlhé kosti, najmä dolných končatín.

Chronická osteomyelitída

Podľa definície sa trvanie kostnej infekcie dlhšie ako 30 dní nazýva chronická osteomyelitída. Najčastejšie sa to pozoruje pri kontaminovaných otvorených zlomeninách alebo umiestnení ortopedických stabilizačných zariadení, ako sú kovové tyče a skrutky. Strata kostí môže byť rozsiahla. Odstránenie cudzieho telesa a akejkoľvek nekrotickej kosti je zvyčajne potrebné na odstránenie infekcie a antibiotiká musia pokračovať mesiace, kým nie je jasný klinický a rádiografický dôkaz vyliečenia.

Nehematogénna osteomyelitída

Postihnutie kostí vzniká šírením zo súvislého ohniska infekcie alebo priamou infekciou. Bežnými rizikovými faktormi sú trauma, popáleniny a rany na nohe napr. od klincov. 

Diagnostika

Diagnóza osteomyelitídy je potvrdená izoláciou organizmov z kosti alebo priľahlej kĺbovej tekutiny. Odobratie vzorky aspiráciou (nasatím) ihlou by mal vykonať ortopedický chirurg. 

Najcitlivejším rádiografickým postupom na stanovenie diagnózy osteomyelitídy, lokalizáciu ochorenia a určenie potreby chirurgického zákroku je zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI). Najprv by sa mali získať rutinné jednoduché röntgenové snímky, pretože sú ľahko dostupné a môžu identifikovať iné príčiny bolesti kostí. Diagnóza osteomyelitídy na rutinných röntgenových snímkach je viditeľná v závislosti od trvania ochorenia. Röntgenové snímky sú tiež pomerne citlivé na identifikáciu leukemických infiltrátov, ktoré predstavujú jednu z dôležitých príčin bolesti kostí. 

Liečba

Stafylokoky sú infikujúce organizmy v 80 % až 90 % prípadov. Pretože približne polovica kmeňov S. aureus je rezistentná na meticilín (MRSA), mala by sa začať parenterálna antibiotická terapia pri predpokladanom stafylokokovom postihnutí vrátane MRSA (napr. klindamycín, vankomycín alebo linezolid), pričom sa má zvážiť odber ihlou alebo kostná biopsia na kultiváciu a test citlivosti. Liečba by mala zahŕňať aj chirurgickú drenáž - najmä ak je prítomná kompresia miechy a imobilizácia (pokoj na lôžku a sadrovanie).