Grawitzov tumor, známy aj ako karcinóm obličky, je primárny malígny nádor pochádzajúci z epitelu obličkových tubulov. Nejedná sa o jeden nádor, ale o skupinu nádorov podobného typu. Je pomenovaný po nemeckom lekárovi Maxovi Wilhelmovi Grawitzovi, ktorý ho prvýkrát opísal. Karcinóm obličky najčastejšie postihuje pacientov vo veku medzi 50 - 70 rokov a jeho hlavným príznakom je prítomnosť krvi v moči, ktorá sa vyskytuje u približne 60 % pacientov.  

Etiológia:

Presná príčina vzniku Grawitzovho tumoru nie je úplne známa. Avšak, existuje niekoľko faktorov, ktoré sa považujú za rizikové pre jeho vznik. Tieto faktory zahŕňajú: 

• Vek: Riziko výskytu karcinómu obličky sa zvyšuje s vekom. Najčastejší je u ľudí starších ako 50 rokov.
• Pohlavie: Muži majú vyššie riziko vzniku nádoru než ženy.
• Fajčenie
• Obezita
• Hypertenzia (vysoký krvný tlak)
• Genetická predispozícia
• Chronické ochorenia obličiek
• Expozícia niektorým chemikáliám
• Diabetes mellitus (cukrovka): Existuje niekoľko štúdií, ktoré poukazujú na spojitosť medzi diabetom a zvýšeným rizikom vzniku rakoviny obličiek, vrátane Grawitzovho tumoru.
• Transplantácia obličky
• Liečba cyklofosfamidom

Príznaky:

• Makro-hematúria: Prítomnosť viditeľnej krvi v moči je hlavným  príznakom renálneho karcinómu.
• Bolesť v bedrovej oblasti: Bolesť alebo nepohodlie v bedrovej oblasti, najmä na jednej strane sa vyskytuje u 40% pacientov.
• Hmatateľný nádor v obličkovej oblasti: Pacienti môžu cítiť hmatateľný útvar alebo opuch v obličkovej oblasti.

U približne 25 % pacientov s nádorom obličiek sa vyskytuje paraneoplastický syndróm. Medzi najčastejšie paraneoplastické syndrómy u obličkových karcinómov patria:

• hyperkalcémia (vysoká hladina vápnika v krvi) 
• hypertenzia (vysoký krvný tlak) 
• polycytémia (nadbytok červených krviniek) 
• limbická encefalitída
• testikulárna feminizácia (syndróm úplnej androgénnej rezistencie)

Je dôležité si uvedomiť, že tieto príznaky nemusia byť výhradne spojené s Grawitzovým tumorom, ale môžu byť prítomné aj pri iných ochoreniach. Až 50% pacientov s karcinómom obličky je asymptomatických, čo znamená, že nemajú žiadne zo spomenutých príznakov a ochorenie sa diagnostikuje náhodne.

Diagnostika:

Diagnostika obvykle zahŕňa kombináciu rôznych diagnostických metód na potvrdenie prítomnosti nádoru, posúdenie jeho štádia a plánovanie vhodnej liečby. Základnými diagnostickými metódami sú: 

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie
• Zobrazovacie vyšetrenia: CT (počítačová tomografia) a MRI (magnetická rezonancia) poskytujú detailné snímky obličiek a okolitých štruktúr, čo môže pomôcť identifikovať prítomnosť nádoru, jeho veľkosť a šírenie. Ultrazvuk sa využíva na vizualizáciu obličiek a odhalenie prípadných nádorových lézií.
• Laboratórne testy: Laboratórne sa vyšetruje krv a moč. Prítomnosť krvi v moči (hematúria) je indikátorom obličkových ochorení, vrátane karcinómu obličky. Krvné testy poskytujú informácie o funkciách obličiek a hladinách rôznych látok v krvi.
• Biopsia obličky: Je procedúra, počas ktorej sa odoberá vzorka tkaniva z obličkového nádoru na následné mikroskopické vyšetrenie. Biopsia umožňuje presnejšie stanovenie typu nádoru a jeho charakteristík.
• Cystoskopia a ureteroskopia: Využívajú sa  na vyšetrenie močovodov a močového mechúra, aby sa zistilo, či sa nádor rozšíril na tieto oblasti.
• Radionuklidová scintigrafia: Používa sa na hodnotenie funkcie obličiek a detekciu prípadných metastáz.

Liečba:

Terapia závisí od štádia ochorenia, veľkosti nádoru, jeho lokalizácie a celkového zdravotného stavu pacienta. Medzi najčastejšie terapeutické metódy patria: 

• Chirurgické odstránenie (nefrektómia): Vo väčšine prípadov je indikované chirurgické odstránenie postihnutého obličkového tkaniva. Môže ísť o čiastočnú nefrektómiu, kde sa odstráni iba časť obličky, alebo o úplnú nefrektómiu, teda odstránenie celej obličky. Ak je nádor malý a včas odhalený, metódou voľby je čiastočná nefrektómia s cieľom zachovať čo najväčšiu funkciu obličky.
• Rádioterapia: Ožarovanie vedie k zničeniu rakovinových buniek alebo k zmenšeniu nádoru pred chirurgickým zákrokom. Môže byť tiež indikovaná v prípadoch, keď chirurgická intervencia nie je vhodná.
• Chemoterapia: Používa sa v pokročilých prípadoch, keď sú prítomné metastázy, tzn. že sa nádor rozšíril aj na iné časti tela.
• Imunoterapia a biologická liečba: Niekedy sa používajú nové metódy zamerané na stimuláciu imunitného systému alebo cielenie na špecifické molekuly na povrchu rakovinových buniek. 

Po úspešnej terapii sú dôležité pravidelné kontroly pacienta za účelom odhalenia prípadného opätovného výskytu nádoru alebo metastáz. Výber konkrétnej liečby závisí na individuálnych charakteristikách pacienta a type nádoru. Liečba často vyžaduje multidisciplinárny prístup, kde spolupracujú onkológovia, chirurgovia, rádioterapeuti a ďalší špecialisti. 

Prognóza:

Prognóza pacientov s Grawitzovým tumorom závisí od niekoľkých faktorov, vrátane štádia ochorenia, veľkosti nádoru, jeho agresivity, prítomnosti metastáz, celkového zdravotného stavu pacienta a účinnosti liečby. Všeobecne platí, že čím skôr je Grawitzov tumor diagnostikovaný a začne sa liečba, tým lepšie sú vyhliadky na liečbu a celkové prežitie.