Cysta predstavuje vačok naplnený tekutinou, ktorý je obalený tenkou vrstvou tkaniva a môže sa nachádzať vo vaječníku alebo na jeho povrchu. Cystu na vaječníku odborne nazývame ovariálna cysta, pričom sa jedná o útvar s veľkosťou nad 2 centimetre. Môžu sa vyskytovať jednotlivo (solitárne) alebo vo viacerých zoskupeniach. Často sú asymptomatické, ale môžu spôsobovať nepravidelnú menštruáciu, bolesť v podbrušku či komplikácie, ako torzia alebo ruptúra.

Delenie ovariálnych cýst:

• Folikulárna cysta - najčastejšie vzniká pri chronickom zápale. Z tohto dôvodu rastúci folikul nemôže prasknúť, teda dostať sa na povrch ovária. Sekrécia tekutiny vo folikule spôsobuje, že sa zvyšuje tlak a vytvára sa cystická dutina v priemere 6 - 8 cm. Makroskopicky ide o tenkostennú cystu vyplnenú čírou tekutinou, ktorá môže spontánne prasknúť - veľmi často praská pri gynekologickom vyšetrení. Cysta môže byť aj hormonálne aktívna a produkovať estrogény, vtedy sa klinicky prejavuje ako metroragia - teda krvácanie mimo menštruačného krvácania. V klinickom obraze môže byť okrem lokálnych príznakov ako bolesť prítomné aj krvácanie do dutiny brušnej - hemoperitoneum. Terapia môže byť konzervatívna (hormonálna) alebo operačná (laparoskopická cystektómia alebo punkcia cysty), teda odstránenie alebo vypustenie obsahu cysty. 
• Luteínová cysta - vzniká zo žltého telieska (corpus luteum). Cysta je podobne ako folikulárna cysta unilokulárna, teda vytvorená na jednom mieste. Býva vyplnená žltkastou tekutinou. Klinicky môže byť prítomná amenorea - chýbaním menštruačného krvácania a často aj príznakmi falošnej gravidity. Cysta sa často spontánne resorbuje. Terapia je rovnaká ako u folikulárnej cysty. 
• Tékoluteínová cysta - na rozdiel od luteínovej cysty vzniká bez predchádzajúcej ovulácie. Býva vyplnená bledožltou tekutinou. Často spontánne regreduje alebo sa mení na takzvaný atretický folikul. Niekedy môže dorásť aj do väčších rozmerov - viac ako 10 cm. Príčinou býva nadprodukcia choriongonadotropínu. Terapia je hormonálna a operačná. 
• Endometriózna cysta - často sa na jej označenie používa názov „čokoládová cysta“ podľa farby obsahu cysty. 
• Cysta povrchového epitelu - je pomerne zriedkavá, prevažne sa vyskytuje u žien v menopauze. Máva malé rozmery, obsahuje číru seróznu tekutinu. Klinicky býva bezvýznamná. 

Klinické prejavy 

Cysta môže byť dlho asymptomatická a jej prítomnosť sa zistí na preventívnej prehliadke u gynekológa. Prejavy cysty môžu byť: 

• bolesť - bolesť môže mať viacero príčin. Môže byť spôsobená rastom alebo prasknutím cysty s uvoľnením jej obsahu do dutiny brušnej, kedy môže dôjsť k dráždeniu peritonea, teda brušnej výstelky. Ďalej môže byť bolesť spôsobená torziou vaječníka, teda jeho zatočením, v dôsledku jeho nadmerného zväčšenia. Cysta môže aj utláčať okolité štruktúry ako je močový mechúr, konečník alebo vývodné močové cesty.
• produkcia hormónov - v dôsledku zvýšenej produkcie mužských alebo ženských pohlavných hormónov môže dochádzať k rôznym príznakom, ako je napríklad maskulinizácia alebo feminizácia. Ide ale o zriedkavý prejav cýst. 
• sekundárna amenorea - ide o chýbanie menštruačného krvácania po tom, ako u ženy už bolo niekedy prítomné. 

Diagnostika 

Základom diagnostiky spočíva v pravidelnom navštevovaní gynekológa Zlatým štandardom diagnostiky je USG vyšetrenie vaginálnou sondou. Vyšetrenie je porovnateľné s magnetickou rezonanciou, pričom výhodou USG je, že je to dynamické vyšetrenie, vďaka čomu dokážeme určiť aj polohu cysty a pohyblivosť vaječníka. Zároveň tlakom sondou zisťujeme aj ich citlivosť. Z laboratórnych vyšetrení vyšetrujeme onkomarkery (CA 125 a HE4) a v rámci diagnostiky môžeme pre porovnanie pridať aj iné onkomarkery. Myslieť treba aj na odber hCG (tehotenský hormón) na vylúčenie gravidity. Nutné je aj vyšetrenie spekulami, teda gynekologickými zrkadlami s následným palpačným vyšetrením (vyšetrenie pohmatom). Môže sa indikovať aj vyšetrenie MRI alebo CT malej panvy.  

Liečba 

Liečba je buď medikamentózna, pomocou hormonálnej terapie alebo operačná, kedy sa vykonáva buď odstránenie cysty alebo sa vykoná vypustenie jej obsahu pomocou punkcie. Najčastejšie ide o laparoskopické výkony, pre ich rýchlejšie hojenie a zároveň predstavujú menší zásah do organizmu.