Achondroplázia je zriedkavá genetická porucha rastu kostí a najčastejšia príčina dwarfizmu, teda trpasličieho vzrastu. Osoby s týmto syndrómom obvykle nedorastú do výšky viac ako 130 cm a porucha môže byť diagnostikovaná už počas tehotenstva. Achondroplázia vzniká v dôsledku toho, že chrupavkové tkanivo sa nedokáže správne premeniť na kosť, čo vedie k nanizmu, ktorý sa prejavuje krátkymi končatinami a veľkou hlavou. Prevalencia ochorenia je približne 1 na 25 000 živonarodených detí a postihuje rovnako mužov aj ženy.

Príčiny

Ide o genetickú poruchu a prvý krát bola príčina popísaná v roku 1994 lekárom Johnom Washmutom, počas výskumu nanizmu. Dedičnosť bola v tomto prípade popísaná ako autozomálne dominantná, čo znamená, že chybný gén sa vyskytuje na nepohlavnom chromozóme a rovnako sa ochorenie môže vyskytnúť u chlapcov aj dievčat. Dieťa zdedí ochorenie od jedného rodiča s achondropláziu, avšak poznáme aj prípady, kedy dieťa s týmto ochorením malo rodičov normálneho vzrastu. V takom prípade ide o takzvanú mutáciu „de novo“. 

Čo sa týka percentuálneho rizika dedičnosti ochorenia, vyjadriť ju dokážeme nasledovne:

• ak má človek s achondropláziou partnera bez poruchy rastu - riziko, že ich dieťa bude mať achondropláziu je 50 %.
• ak sú obaja rodičia s achondropláziou, majú 25 % šancu, že sa im narodí zdravé dieťa a 50 % riziko, že sa narodí dieťa s achondropláziou. 

Mutácia sa nachádza na 4. chromozóme, ide o poruchu FGFR3 - gén pre receptor 3 fibroblastového rastového faktora a práve tento gén zohráva dôležitú úlohu v regulácii lineárneho rastu kostí. 

Príznaky

Hlavným príznakom je nanizmus - nízky vzrast. Trup aj hlava býva normálnej veľkosti, typicky sú končatiny krátke, hlavne stehná a predlaktia. Kratšie končatiny spôsobujú aj obmedzenosť v rozsahu pohybu. Krátke bývajú aj prsty a pozorujeme aj takzvané trojzubcovité postavenie prstov. Hlava je veľká, s výrazným čelom a nevyvinutým koreňom nosa. ďalej býva prítomné vrodené alebo získané postavenie kolien do tvaru písmena O. Svalstvo sa vyznačuje slabším svalovým tonusom (hypotónia), hlavne v dojčeneckom veku. Môže byť prítomný oneskorený motorický vývoj. Priemerná výška muža s achondropláziou je 131 cm a u žien je to 124 cm. 

V malej miere môže dochádzať aj nadmernému hromadeniu tukového tkaniva v oblasti mozgu, v detstve sa môže objaviť hrb alebo výrazne prehnutá chrbtica dozadu. Rovnako sa objavuje aj nadmerné zakrivenie chrbtice, ktoré nazývame ako kyfóza alebo lordóza. 

Pacienti s achondropláziou mávajú častejšie infekcie stredného ucha z dôvodu skrátenia Eustachovej trubice, neliečený stav môže spôsobiť až stratu sluchu. Ďalej sa objavuje apnoe. Sú to epizódy krátkodobej zástavy dýchania. 

Možnou závažnou komplikáciou ochorenia je spinálna stenóza, kedy dochádza k zúženiu miechového kanála a sprevádzaná býva bolesťou, brnením a slabosťou končatín. 

Achondroplázia a iné chronické ochorenia 

Častým pridruženým ochorením je obezita, konkrétne atypická viscerálna obezita. Okrem toho sú často prítomné chronické ochorenia respiračného aparátu, ktoré sú podmienené abnormálnym vývojom lebky. Okrem toho sa môžu prejaviť aj problémy s chrupom, ktoré môžu vyžadovať korekciu chrupu a správneho zhryzu. Zvyčajne nie sú prítomné pridružené poruchy intelektu a nie je ovplyvnená ani priemerná dĺžka života. 

Diagnostika

Diagnostika ochorenia je možná už počas tehotenstva vďaka ultrazvukovému vyšetreniu, počas ktorého sa meria dĺžka stehenných kostí. Rovnako sa môže spozorovať aj prítomná tekutina v dutinách mozgu, ktorá sa označuje ako hydrocefalus. V prípade, že je ochorenie diagnostikované už intrauterinne, nutné vykonať pôrod cisárskym rezom. 

V prípade podozrenia na ochorenie je odporúčané, aby sa vykonali genetické testy, ktoré majú za úlohu vyhľadať mutovaný gén FGFR3. Genetika sa vykonáva zo vzoriek plodovej vody alebo z periférnej cirkulujúcej krvi. 

Po narodení sa vykonávajú vyšetrenia ako je ultrasonografia, CT alebo MRI. Dôležité je podrobné zobrazenie kraniocervikálneho spojenia, teda prepojenie krčnej chrbtice s lebkou, aby sa vylúčilo potencionálne zúženie miechového kanála. Takéto vyšetrenie je obzvlášť dôležité v dojčeneckom veku. Na diagnostiku sa ďalej využíva typický klinický obraz, avšak definitívnu diagnostiku potvrdzuje len genetické vyšetrenie. 

Liečba

Liečba achondroplázie neexistuje, v liečbe sa zameriavame na zvládnutie potencionálnych rizík ochorenia a zmiernenia komplikácií. V roku 2021 bola Európskou liekovou agentúrou schválená terapie pre peciantov od 2 rokov s potvrdenou genetickou mutáciou génu FGFR3, u ktorých sú prítomné otvorené rastové štrbiny. Potrebná je aj podporná terapia inými liekmi, často sa využívajú antibiotiká na zvládnutie infekčných komplikácii

V niektorých prípadoch je indikované aj chirurgické riešenie, hlavne ak je prítomná spinálna stenóza. Chirurgické predlžovanie končatín je do dnes veľmi kontroverznou témou. 

U pacientov je nutná pravidelná dispenzarizácia (sledovanie u lekára), kedy sa meria obvod hlavy, výška a hmotnosť. Od detstva je nutné predchádzať obezite pomocou zdravého životného štýlu. Práve kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtia u pacientov s achondropláziou. Od detstva sa odporúča navštevovať neurológa. 

Na Slovensku existuje organizácia, ktorá sa nazýva Palčekovia. Ide o občianske združenie, ktoré združuje ľudí a rodiny s prítomnou achondroplátiou a podporuje ich v rôznych oblastiach, či už v legislatívnom a sociálnom smere ale aj v zdravotnej a vzdelávacej sfére. Poskytuje plnohodnotné informácie o ochorení, poskytuje pomoc a kontakty pre zvládnutie náročných situácií.