Pre mor poznáme mnoho názvov, v stredoveku bol označovaný ako čierna smrť alebo pliaga. Čierna smrť sa označoval kvôli typickému prejavu ochoreniu, kedy dochádza ku gangrénam a nekrózam na rôznych častiach tela, často na prstov a iných akrálnych častí. Tieto nekrotické časti sú typicky čiernej farby. 

Ochorenie ja infekčného charakteru a spôsobuje ho gramnegatívna, aeróbna baktéria, ktorá sa nazýva Yersinia pestis . Teplotné optimum pre túto baktériu je 28  °C a prežíva vo vnútri buniek. Prenos je kvapôčkovým prenosom alebo pohryznutím blchy, ktorá je nakazená ochorením. 

Prenos ochorenia 

Hlavným hostiteľom baktérie nie je človek - nie je to teda primárne ľudský patogén - ale rôzne druhy voľne žijúcich hlodavcov, najčastejšie sú to myši, potkany, veveričky alebo hraboše. Nie je pritom dôležité, o akého hlodavca ide, dôležité je, že sa tieto živočíchy pohybujú v blízkosti ľudí. Kľúčovú úlohu v prenose infekcie zo zvieraťa na človeku zohrávajú blchy (blcha morová - Xenopsylla cheopis) , prípadne iné ektoparazity, napríklad ploštice. V priebehu evolúcie baktérie Yersinia pestis u nej došlo k mutácii, ktorá jej umožnila bez väčších problémov kolonizovať tráviaci trakt zvieracej blchy. Tento evolučný mechanizmus mal za následok výrazne lepšie šírenie baktérie, ktorá tak v krátkom čase dokázala zdecimovať celú lokálnu populáciu hlodavcov. A práve tu nastáva problém, pretože sa zníži počet hlodavcov, čiže prirodzeného hostiteľa a blcha začína parazitovať na ľuďoch. 

Formy ochorenia 

U ľudí prenesená baktéria spôsobuje najskôr bubonickú formu moru, pri ktorej sú napádané lymfatické uzliny. Ochorenie má vysokú smrtnosť, približne až okolo 60% bez podania antibiotickej terapie. Extrémne smrteľnou a zároveň vysokou infekčnou je však až pľúcna forma ochorenia, ktorá sa šíri kvapôčkovou infekciou - kýchanie, kašlanie, rozprávanie, takže v tomto prípade nie je na prenos potrebná blcha. Pred objavením antibiotík na túto formu ochorenia zomrelo takmer 100% nakazených. Tretia forma, ktorá je najmenej rozšírená, je septická forma, ktorá má podobnú smrtnosť ako pľúcna forma.  

Prejavy ochorenia 

U nakazených sa typicky objavia horúčky s nešpecifickými systémovými prejavmi. Inkubačná doba ochorenia je 1 - 7 dní, je to obdobie, od preniknutia mikroorganizmu do organizmu po prvé prejavy ochorenia. Neskôr sú prítomné prejavy ako sú bolesť hlavy a tela, slabosť, vracanie a nausea (pocit na vracanie). 

• Bubonická forma ochorenia - je to najčastejšia forma, baktéria preniká do organizmu po uhryznutí blchou a cestuje lymfatickými cievami, kde sa uchytí v najbližšej lymfatickej uzline. Práve v lymfatickej uzline prebieha k rozmnožovaniu baktérie. Lymfatická uzlina je zapálená, s typickými zápalovými prejavmi. Je bolestivá, opuchnutá, červená a takáto lymfatická uzlina sa označuje ako bubo . Ako infekcia progreduje, lymfatická uzlina može vyhnisať na povrch kože. Prenos bubonickej formy z človeka na človeka je veľmi zriedkavý. Môže sa rozšíriť na pľúca - vznikne pľúcna forma ochorenia. 
• Pľúcna forma ochorenia - je to najvirulentnejšia forma nákazy. Inkubačná doba je menej ako 24 hodín. Prenáša sa kvapôčkami. Neliečené ochorenie vedie k takmer 100% úmrtnosti. Medzi prejavy pľúcneho moru patrí kašeľ s vykašliavaním krvavého hlienu, sťažené dýchanie (dyspnoe), vracanie a celková slabosť, bolesť na hrudníku a vysoká horúčka. 
• Septický mor - dochádza ku krvnej kontaminácii, a k následnému upchávaniu ciev, čo vedie k odumretiu tkaniva, ktoré je typicky čiernej farby. Mimo to sú pritomné príznaky ako sú horúčka a zimnica, celková slabosť, bolesť brucha a vracanie, krvácanie z telových otvorov, prejavy šoku a čierna farba hlavne akrálnych tkanív. 

Výskyt ochorenia 

Mor sa môže objaviť na všetkých kontinentoch, okrem Oceánie. Riziko nákazy je v každej krajine, kde je výskyt danej baktérie, rezervoáru a vektora, teda prenášača. Epidémie moru sa objavili v Afrike, Ázii a v Južnej Amerike. Najviac endemickými krajinami sú Madagaskar, Peru a Demokratická republika Kongo. Na Madagaskare sú prípade bubonického moru nahlasované takmer každý rok počas epidemickej sezóny, ktorá trvá od Septembra do Apríla.  

Diagnostika

Na potvrdenie diagnózy je nutné laboratórne vyšetrenie. Diagnostika sa líši podľa formy ochorenia. Nutný je dôkaz baktérie Y. pestis zo vzorky hnisu z lymfatickej uzliny (bubonický mor), krvi (septický mor) alebo z hlienu (pľúcny mor). Využívajú sa aj špecifické antigénové testy. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) organizuje takéto široko rozšírené testovania práve v endemických oblastiach. 

Liečba

Neliečená pľúcna forma môže byť fatálna, takže je nutná čo najrýchlejšia diagnostika a liečba. V liečbe sa využívajú antibiotiká, konkrétne tetracyklíny, chloramfenikol alebo aminoglykosidy. Vhodná je aj prevencia, ktorá spočíva vo vyhýbaní sa kontaktu s nakazeným a jeho telesnými výlučkami.