Seboroická dermatitída je chronicky prebiehajúca dermatóza, ktorá je viazaná na seboroické predilekčné oblasti, medzi ktoré zaraďujeme oblasti hlavy a trupu, kde je najviac mazových žliazok. Často dochádza aj k recidívam ochorenia a napriek tomu, že nejde o vážne ochorenie, pre mnohých pacientov predstavuje hlavne spoločenský a kozmetický problém, ktorý môže negatívne vplývať na ich psychické zdravie. 

Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje vo veku dojčaťa a v dospelosti, s častým začiatkom v puberte. Maximum výskytu sa udáva medzi 30 - 60 rokom života a vyšší výskyt je medzi mužmi, čo pravdepodobne súvisí s vyššou aktivitou mazových žliazok, ktoré sú pod vplyvom androgénov, mužských pohlavných hormónov. 

Príčiny

Samotná príčina vzniku ešte nie je úplne objasnená. Za predisponujúci faktor sa považuje zvýšená činnosť mazových žliaz s nadprodukciou kožného mazu - seborea. Podľa aktuálnych poznatkov hrá dôležitú úlohu premnoženie lipofilných kvasiniek Malassezia sp., ktoré sú súčasťou aj bežnej mikroflóry kože. Najčastejšie sa vyskytujú v oblasti, kde je zvýšené množstvo mazových žliazok. 

Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu vplývať na vznik seboroickej dermatitídy, patrí nadmerné potenie, aplikácia olejovitých prípravkov na kožu, systémová aplikácia kortikosteroidov a imunosupresív,  klimatické faktory a genetická predispozícia. 

Je dôležité si uvedomiť, že ochorenie nie je prenosné kontaktom, ani iným spôsobom sa nešíri medzi ľuďmi. Kožné ochorenia sú v spoločnosti často spájané s infekčnými ochoreniami a pre mnohých ľudí to následne znamená, že sú mnohokrát aj diskvalifikovaní z mnohých spoločenských a pracovných aktivít. Práve tieto aspekty následne negatívne vplývajú na duševné a psychické zdravie jedinca. 

Klinický obraz 

Rozlišujeme dve základné formy seboroickej dermatitídy:

• Suchá (sicca) - prítomná je tvorba suchých drobných šupiniek na nezapálenej koži.
• Mastná (oleosa) - prítomné sú mastné, zltkasté šupiny a krusty (chrasty) na zapálenej koži. Niekedy vznikajú aj drobné pustuly a papulopustuly, ktoré môžu splývať do ložísk. Neskôr môže nastať mokvanie. 

U dojčiat a malých detí sa môže vyskytnúť aj generalizovaná forma seboroickej dermatitídy s mastnými šupinami vo vlasatej časti hlavy (kapilícium) a v kožných riasach. Prejavy sa postupne šíria po celom tele. Dieťa býva v ťažkom stave a je ohrozené sekundárnou infekciou, prítomné môžu byť hnačky a horúčka, následkom čoho vzniká dehydratácia. 

      U dospelých má seboroická dermatitída niekoľko foriem:

• Dermatitis seborrhoica erythematosquamosa - má chronický priebeh s častými recidívami. Tvoria sa ostro ohraničené a nepravidelné červené, mierne infiltrované ložiská so žltkastými šupinami. Postihnuté môžu byť aj intertriginózne oblasti - oblasti, kde dochádza k treniu pokožky. 
• Seboroický ekzematid - ľahká forma seboroickej dermatitídy, prítomné sú červené ložiská, s miernym ošupovaním, ktoré môžu byť aj na tvári, šiji a na distálnych častiach končatín. 
• Ekzematid figuratae - prítomné sú žltkasté mastné šupiny, na červenej zapálenej spodine, často sa vyskytuje v oblasti hrudnej kosti a na hranici medzi čelom a vlasmi.  

Diagnostika

Ochorenie spadá pod starostlivosť dermatovenerológa. Začiatok kožných prejavov býva skoro po narodení, prítomné sú typické prejavy ochorenia, s typickou lokalizáciou. Niekedy je nutné vylúčiť aj iné ochorenia, ako je napríklad psoriáza, atopickú dermatitída alebo mykotické infekcie. Pre správne určenie diagnózy môže pomôcť histologické a mikrobiologické vyšetrenie.  

Liečba

Vlasatá oblasť hlavy sa ošetruje šampónmi s obsahom seléniumsulfidu, prípadne kyseliny salicylovej, dechtu alebo šampónmi s detergentom. Účinné sú aj tinktúry s antiseboroickým účinkom, obsahujúce síru, kyselinu salicylovú, rezorcín a kortikosteroidy. Na ložiská mimo vlasov sa aplikujú liehové roztoky s kyselinou salicylovou, rezorcínom, púder so sírou alebo kortikosteroidy v kréme. Osvedčuje sa celková aj lokálna terapia antimykotikami, ketokonazolom (Nizoral). Pri bakteriálnej superinfekecii sú účinné antibiotiká, pri dlhodobej chronickej forme je možné podávať tetracyklíny. 

V prípade, ak sú u pacienta prítomné aj psychické ťažkosti, je možné využiť psychologickú poradňu. Dôležité pre mnohé kožné ochorenia je edukácia o samotnom ochorení nie len pacienta, ale aj spoločnosť.