Edémy patria medzi najčastejšie prejavy  ochorení vo všeobecnom lekárstve a v internej medicíne. Ide o akumuláciu (zadržiavanie/nahromadenie) voľnej tekutiny v medzibunkovom priestore (interstíciu), ktorý sa nachádza mimo cievneho riečiska. Intersticiálny objem sa zvyšuje na podklade rôznych ochorení a jeho prítomnosť dokážeme spozorovať pri bežnom klinickom vyšetrení. 

Objektívny nález záleží od rozsahu, lokality a od príčiny vzniku. Základne rozdelenie edémov je na:

• Lokálny – regionálny edém
• Generalizovaný – difúzny edém

Generalizované edémy 

1. Kardiogénne edémy – edémy vzniknuté na podklade kardiálnej (srdcovej) príčiny. Ide o jeden z hlavných znakov srdcového zlyhávania, či už akútneho alebo chronického. Srdcové zlyhávane môže vznikať na základe srdcovej choroby ale aj kvôli ochoreniam, ktoré nepostihujú priamo srdce, napríklad pľúcna hypertenzia, žilová tromboembólia alebo chonická obštrukcná choroba pľúc. Diagnóza je založená na anamnéze a fyzikálnom klinickom vyšetrení, vyšetreniach ako je EKG, natívna snímka hrudníka alebo ECHO kardiografia srdca. 

Príznaky – u chodiacich pacientov sa vyskytujú opuchy hlavne v oblasti členkov, nazývané aj ako perimaleolárne edémy, ktoré sa neskôr šíria smerom nahor a opuchy sú symetrické. U ležiacich pacientov sa prvotne vytvoria opuchy v lumbosakrálnej oblasti (oblasť krížovo – driekovej chrbtice). Ďalej býva zvýšená náplň kŕčnych žíl, zväčšená a bolestivá pečeň alebo sťažené dýchanie. 

2. Obličkové edémy – rozdelujeme na tri skupiny:

• Nefritický edém – prvé edémové príznaky sa nachadzajú na mihálniciach a na genitáliach.
• Nefrotický edém – opuchy sú rozličnej intenzity, od miernych až po celotelový edém (nazývaný aj ako anasarka).
• Uremický edém – vzniká pri zníženom vylučovaní sodíka a vody obličkami, ktorá sa následne zadržiava v medzibunkovom priestore.

3. Pečeňové edémy – najčastejšie začínajú nahromadením voľnej tekutiny v brušnej dutine, nazývané ako ascites. Vzniká na podklade rôznych príčin:

• Portálna hypertenzia
• Hypoalbuminémia (znížená hladina albumínu v sére)
• Retencia tekutín a solí pri sekundárnom hyperaldosteronizme
• Znížená perfúzia obličiek

4. Hypoproteinemické opuchy – opuchy vzniknuté na podklade nízkej hladiny bielkovín. Bielkoviny v cievnom systéme udržiavajú takzvaný onkotický tlak, ktorý zabezpečuje udržiavanie tekutiny v cievach. V prípade, že sa onkotický tlak zníži, tekutina prestupuje do medzibunkového priestoru. Hlavná bielkovina, ktorá onkotický tlak uržiava, sa nazýva albumín. Medzi hlavné príčiny patrí:

• Nedostatočný energetický príjem
• Porucha trávenia 
• Malabsorbcia (nedosatočná resorpcia bielkovín z čreva)
• Zvýšené odbúravanie bielkovín (onkologické ochorenia)
• Zvýšené straty bielkovín obličkami
• Malsekrečný edém (zvýšené vylučovanie bielkovín stolicou)
• Popáleniny
• Krvácanie

5. Endokrinné edémy – vznikajú na podklade hormonálnych zmien. Myxedém je rozsiahly  edém, pri ktorom dochádza k infiltrácii podkožia mukopolysacharidmi pri zníženej funkcii štítnej žľazy. Myxedém je tuhý, nejamkový, koža je suchá a chladná, môžu sa vytvárať šupinky. Najčastejšie sa objavuje na tvári, na dolných končatinách a na dlaniach.  
6. Angiotoxický edém – nazývaný aj ako Quinckeho edém – vzniká na alergickom alebo toxickom podklade, vzniká náhle, je premenlivý, trvá sekundy až hodiny a ustupuje spontánne alebo po podaní antihistaminík a kortikosteroidov. Vzniká na rôznej lokalite na tele a aj na vnútorných orgánoch – tie sa prejavujú hnačkami a brušnou kolikou. Prítomné býva svrbenie kože a opuch jazyka, čo je život ohrozujúci stav. 
7. Liekové edémy – vznikajú ako nežiadúce účinky liekov. Mechanizmus vzniku je komplexný. Najčastejšie sa vyskytujú pri liečbe:

• Hormonálnou antikoncepciou
• Blokátormi vápnikových kanálov
• Tyreostatikami
• Kortikosteroidmi 
• Nesteroidnými antiflogistikami
• Diuretikami
• Na začiatku liečby metformínom (liečba DM2)

8. Idiopatické – ide o edémy, ktorú príčinu presne nepoznáme. Najčastejšie sa objavujú u obéznych žien, medzi 20 – 40 rokom života a je viazaný na polohu tela. Môže sa objaviť v súvislosti s menštruačným cyklom. 

Lokalizované edémy 

1. Žilový edém – nazývaný aj ako flebedém, vzniká na dolných končatinách a najčastejšie sprevádza ochorenia ako sú:

• Venózna trombóza
• Chronická venózna choroba dolných končatín 
• Tromboflebitída

Len zriedka vzniká edém aj na horných končatinách, v takom prípade vzniká hlavne v podpazuší alebo ako následok po odstránení lymfatických uzlín. 

2. Zápalový edém – vzniká ako reakcia na rôzne zápalové zmeny na koži, podkoží a iných tkanív. Môže sa objaviť po uráze, po pôsobení nadmerného tepla alebo chladu, prípadne môže ísť aj o mikrobiologickú etiológiu. Medzi príznaky okrem edému zaraďujeme aj začervenanie, bolesť, zvýšené prekrvenie oblasti a zhoršená funkcia. 
3. Lipedém – je to porucha mikrocirkulácie krvi a lymfy, ktorá vzniká na základe poruchy tukových buniek v oblasti podkožného tkaniva dolných končatín, prejavuje sa to ako fenomém pomarančovej kôry. 

Príznaky – opuch je symetrický, bolestivý na tlak, nejamkový a gumovitej konzistencie. Stav môže byť zhoršený vznikom pridruženého lymfedému. 

4. Lymfedém – ide o opuch s vysokým obsahom bielkovín, je hyperosmolárny a vzniká na základe poruchy transportu a kapacity lymfatického systému. Rozlišujeme:

• Vrodený lymfedém
• Primárny lymfedém – vzniká na okrajových častiach tela a postupne sa šíri smerom hore.
• Sekundárny lymfedém – na základe iného ochorenia – onkologické, postoperačný lymfedém, po uráze.

Liečba

Na prvom mieste účinnej terapie stojí dôkladná anamnéza a diagnostika. Hlavnú diagnostiku by mal vykonať internista, angiológ, prípadne ďalšie vyšetrenia záležia od etiológie. Liečba edémov musí byť komplexná a mnohokrát je aj multidisciplinárna. Využíva sa farmakoterapia, mechanoterapia – používanie mechanických ovínadiel alebo kompresné pančuchy. Môžu sa využívať aj invazívne postupy – sklerotizácia žilových varixov alebo endovaskulárna angiologická liečba. Výrazne prospešná je aj profylaktická terapia.