Bilóm je ohraničená kolekcia žlče v brušnej dutine, ktorá vzniká v dôsledku úniku žlče pri poškodení žlčových ciest. Klinický obraz bilómu je variabilný, môže byť asymptomatický alebo  môže viesť k vzniku prejavov, ako je pocit plnosti, bolesť brucha, žltačka, nevoľnosť. V najzávažnejších prípadoch môže infikovaný bilóm viesť k vzniku septického šoku, čo je život ohrozujúci stav. Diagnózu potvrdíme na základe zobrazovacích vyšetrení. Liečba bilómu môže byť konzervatívna – pozorovanie, drenáž alebo chirurgické odstránenie. 

Príčina

K vzniku bilómov dochádza najčastejšie sekundárne pri poškodení žlčových ciest iatrogénne alebo traumaticky. Medzi iatrogénne príčiny vzniku bilómov patrí laparoskopická cholecystektómia (odstránenie žlčníka), endoskopická retrográdna cholagiopankreatikografia (ERCP), tranartériová chemoembolizácia hepatocelulárneho karcinómu, transplantácia pečene, biopsia a resekcia (odstránenie) pečene. Traumatické poranenie brušnej dutiny môže viesť k vzniku bilómu. Najčastejšie je poranená horná časť brucha a k vzniku bilómu dochádza v priebehu jedného až dvoch dní od poranenia. 

Prejavy

Klinický obraz bilómu je variabilný od asymptomatického až po závažný so vznikom septického šoku. 

• Pocit plnosti v pravom hornom kvadrante brucha.
• Nevoľnosť (nauzea) a vracanie.
• Horúčka.
• Žltačka (ikterus) v dôsledku tlaku bilómu na žlčové cesty a následnej poruche odtoku žlče.
• Chemická peritonitída.

Komplikáciami bilómu je infekcia, rozvoj sepsy a septického šoku, vznik abscesu, cholestáza.

Diagnostika

Diagnostika bilómu môže byť vzhľadom na variabilnú klinickú prezentáciu veľmi náročná. Na možnú prítomnosť bilómu by sme mali myslieť najmä po invazívnych zákrokoch v oblasti žlčníka a žlčových ciest, ako aj po traume brucha. Laboratórne parametre môžu byť zmenené v zmysle elevácie zápalových markerov (CRP, leukocytóza) či zhoršenia hepatálnych (pečeňových) testov. Pri podozrení na infikovaný bilóm vykonávame hemokultiváciu.  Na vizualizáciu bilómu využívame ultrasonografiu, počítačovú tomografiu (CT), cholescintrigrafiu, endoskopickú retrográdnu cholangiopankreatikografiu (ERCP), magnetickú rezonančnú cholangiopankreatikografiu (MRCP).

Terapia

Manažment pacientov sa líši v závislosti od klinickej prezentácie, laboratórnych výsledkov a rádiologických nálezov bilómu. Máme tri hlavné možnosti manažmentu: perkutánna (cez kožu) alebo endoskopická drenáž, chirurgické odstránenie alebo pozorovanie. Voľba najvhodnejšieho liečebného postupu závisí od veľkosti a lokalizácie bilómu, prítomnosti alebo absencie infekcie a úniku žlče, ako aj od celkového zdravotného stavu pacienta. Malé, asymptomatické bilómy sa obvykle spontánne vstrebú a nevyžadujú žiadny zásah. Väčšinu bilómov je možné odstrániť pomocou perkutánnej drenáže za ultrasonografickej alebo rádiografickej kontroly. Potencialnymi komplikáciami perkutánnej drenáže je vznik krvácania, poranenie okolitých anatomických štruktúr a zanesenie infekcie. Pretrvávajúci únik žlče si môže vyžadovať endoskopické zavedenie stentu do žlčových ciest alebo inú chirurgickú metódu na rekonštrukciu žlčových ciest. Infekcia bilómu si vyžaduje antibiotickú liečbu.