Rohovka (cornea) je bezfarebné, priehľadné a bezcievne tkanivo pokrývajúce prednú časť očnej gule. Tvorí mechanickú a chemickú bariéru medzi vonkajším prostredím a vnútroočnými štruktúrami. Okrem toho je rohovka najdôležitejšou refrakčnou štruktúrou oka. Rohovkový vred, latinsky ulcus cornae, je stav, pri ktorom dochádza k defektu epitelu rohovky. Vred rohovky je závažný stav, ktorý môže ponteciálne viesť k strate zraku.  

Príčina

Vredy rohovky môžu byť spôsobené širokou škálou príčin.

• Bakteriálne infekcie – sú najčastejšou príčinou vzniku vredov rohovky. Vredy začínajú ako keratitída (zápal rohovky), ktorá vedie k vzniku defektov v rohovke, čo umožní prienik baktérií. Infekcii môže predchádzať nosenie kontaktných šošoviek, abrázia (poškriabanie) rohovky a iné traumatické poranenie očí. Najčastejšími patogénmi sú Staphylococcus aureus a Pseudomonas aeruginosa.
• Vírusové infekcie – najmä herpes simplex vírus (HSV) a menej varicella zoster vírus (VZV), cytomegalovírus (CMV).
• Plesňové infekcie – vznikajú častejšie v teplom a vlhkom prostredí a predchádza im poranenie rohovky a expozícia rastlinnému materiálu. Pôvodcami sú huby rodu Aspergillus, Fusarium, Candida a ďalšie.
• Parazitárne infekcie – akantaméba patrí medzi améby a vyskytuje sa vo vode a pôde. Môže viesť k vzniku keratitídy a rohovkových vredov, primárne postihuje ľudí s očnými šošovkami.
• Autoimunitné ochorenia – niektoré autoimunitné ochorenia môžu spôsobovať vznik periférnej ulceratívnej keratitídy. Medzi takéto ochorenia patrí Wegenerova granulomatóza, polyarteritis nodosa, Churg-Straussovej syndróm a ďalšie.
• Syndróm suchého oka. 
• Bellova obrna a iné stavy spojené s poruchou očných viečok môžu viesť k vzniku vredov rohovky. 

Rizikové faktory

• Diabetes mellitus.
• Malnutrícia.
• Alkoholizmus.
• Užívanie drog.
• Kontaktné šošovky – dlhodobé nosenie kontatkých šošoviek bez výmeny, čistenie šošoviek vodou z vodovodu.
• Imunodeficientné stavy a imunosupresia.
• Deficit vitamínu A.

Prejavy

• Začervenanie oka.
• Bolesť a citlivosť oka.
• Pocit cudzieho telesa v oku.
• Slzenie (epifora).
• Hnis alebo iný výtok.
• Rozmazané videnie.
• Citlivosť na svetlo (fotofóbia).
• Opuch očných viečok.
• Viditeľná belavá škvrna na rohovke.

Diagnostike

V anamnéze pátrame po nosení šošoviek, predchádzajúcich operáciách očí, predchádzajúcej traume očí, rizikovom zamestnaní a ďalších rizikových faktoroch. Na potvrdenie diagnózy využívame vyšetrenie v štrbinovej lampe a fluoresceínový test, kedy sa pomocou špeciálneho farbiva zvýrazníme poškodené časti rohovky. Ak predpokladáme infekčnú etiológiu rohovkových vredov, odoberáme ster z rohovky a odošleme ho na mikrobiologické vyšetrenie.

Terapia

Cieľom terapie je zabránenie zjazveniu a trvalému poškodeniu rohovky. Liečba rohovkových vredov závisí od vyvolávajúcej príčiny, využívame lokálne aplikované antibiotiká, antivirotiká a kortikosteroidy. Ak je príčinou systémové autoimunitné ochorenie, môže byť potrebné užívanie systémových imunosupresív. V závažných prípadoch, pri ktorých infekcia nereaguje na terapiu, opakuje sa alebo dôjde k zjazveniu rohovky, môže byť nevyhnutná transplantácia rohovky.