Španielska chrípka, známa aj ako pandémia chrípky z rokov 1918 – 1919, patrí medzi najničivejšie pandémie v dejinách ľudstva. Odhaduje sa, že infikovala približne jednu tretinu svetovej populácie a spôsobila úmrtie 50 až 100 miliónov ľudí. Táto pandémia sa objavila na konci Prvej svetovej vojny a prekvapila svojou agresivitou a rýchlym šírením.

Názov "španielska chrípka" vznikol nie preto, že by mala pôvod v Španielsku, ale preto, že španielske médiá ako jedny z prvých informovali o epidémii. Vojnové krajiny uplatňovali prísnu cenzúru, aby zachovali morálku obyvateľstva, zatiaľ čo neutrálne Španielsko informovalo otvorene. To vytvorilo dojem, že choroba začala práve tam.

Príčiny  

Chrípka bola spôsobená vírusom typu A (H1N1), ktorý je známy svojou schopnosťou mutovať. Charakteristickým znakom španielskej chrípky bolo, že najvyššiu úmrtnosť vykazovali mladí dospelí vo veku 20 až 40 rokov, čo je netypické pre bežné chrípkové epidémie, ktoré zvyčajne ohrozujú deti a starších ľudí. 

Pandémia sa šírila v troch vlnách. Prvá vlna na jar 1918 mala relatívne mierny priebeh, zatiaľ čo druhá vlna na jeseň bola mimoriadne smrteľná. Tretia vlna začiatkom roka 1919 bola menej intenzívna, no stále priniesla veľké straty na životoch.

Nedostatok lekárskej starostlivosti, liekov a vakcín v tom čase zhoršoval situáciu. Mnohé obete zomierali na sekundárne bakteriálne infekcie, ako bola zápal pľúc. Prevencia spočívala v karanténach, nosení rúšok a obmedzení verejných zhromaždení.

Dedičstvo španielskej chrípky ovplyvnilo modernú medicínu, epidemiológiu a verejné zdravotníctvo. Poukázalo na dôležitosť rýchlej reakcie na pandemické hrozby a potrebu vývoja účinných vakcín a antivirotík. Táto tragická udalosť nám dodnes pripomína zraniteľnosť ľudskej civilizácie voči infekčným chorobám.