Sekvestrácia pľúc je zriedkavá, vrodená alebo získaná anomália respiračného systému, pri ktorej je segment pľúcneho tkaniva oddelený od normálnej pľúcnej architektúry. Toto tkanivo je nefunkčné, pretože sa nezúčastňuje na výmene plynov, a jeho vaskularizácia je typicky zabezpečená anomálnymi artériami priamo z aorty alebo jej vetiev. Sekvestrácia pľúc sa vyskytuje v dvoch formách, ako intralobárna (nachádza sa v rámci normálneho pľúcneho laloka) alebo extralobárna (samostatne obalená pleurou). Diagnostikuje ju pneumológ alebo rádiológ prostredníctvom CT angiografie alebo MRI na zobrazenie abnormálnej vaskularizácie. Liečba je zvyčajne chirurgická, spočívajúca v odstránení postihnutej časti pľúc.

Mechanizmus vzniku:

Mechanizmus vzniku sekvestrácie nie je plne objasnený, ale predpokladá sa, že ide o poruchu embryonálneho vývoja. V rámci tejto teórie vzniká anomália vaskularizácie, pričom pľúcne tkanivo zostáva oddelené od normálnych dýchacích ciest. Intralobárna forma sa obvykle objaví neskôr v živote, zatiaľ čo extralobárna forma je často diagnostikovaná už u novorodencov.

Príznaky:

Intralobárna sekvestrácia sa často prejavuje opakovanými epizódami pľúcnych infekcií, chronickým kašľom, dýchavičnosťou alebo hemoptýzou. U detí môže dochádzať k oneskorenému rastu alebo kumulácii infekcií, ktoré nereagujú na štandardnú liečbu antibiotikami. Extralobárna sekvestrácia môže byť asymptomatická alebo spôsobovať dýchacie problémy u novorodencov. 

Diagnostika:

Základným diagnostickým nástrojom je CT angiografia, ktorá umožňuje presné zobrazenie anomálnej vaskularizácie a lokalizácie sekvestrovaného tkaniva. Röntgen hrudníka môže odhaliť opakované infekčné zmeny alebo masy, ale nie je dostatočne špecifický na potvrdenie diagnózy. V niektorých prípadoch je indikovaná bronchoskopia na vylúčenie iných patológií. 

Liečba:

Symptomatická sekvestrácia si takmer vždy vyžaduje chirurgickú resekciu postihnutého tkaniva. Chirurgický zákrok vedie k odstráneniu zdroja infekcie a zlepšeniu funkcie pľúc. U asymptomatických prípadov je možné zvážiť konzervatívny prístup s pravidelnými kontrolami.