Závislosť na videohrách (gaming disorder) je psychické ochorenie definované WHO, pri ktorom hranie hier nadmerne ovplyvňuje život jedinca. Kľúčové znaky zahŕňajú:

• Stratu kontroly nad hraním (čas a intenzita hrania).
• Uprednostňovanie hier pred inými činnosťami, ako je vzdelávanie, práca či rodinné vzťahy.
• Pokračovanie v hraní napriek negatívnym dôsledkom.

Liečba zahŕňa kognitívno-behaviorálnu terapiu (KBT), techniky na riadenie času a podporu od rodiny. Prevencia spočíva v udržiavaní rovnováhy medzi hraním hier a inými aktivitami.

Rizikové faktory:

• impulzivita
• nízka sebakontrola
• súťaživosť
• nedostatok sociálnej podpory
• osamelosť
• skupinové online hry
• prítomnosť iných psychických ochorení, ako sú depresia, úzkostné poruchy alebo ADHD 

Rozdiel medzi bežným hraním a závislosťou na videohrách:

Nie všetci ľudia, ktorí trávia dlhé hodiny hraním hier, trpia závislosťou. Bežné hranie videohier je považované za neškodnú formu zábavy, ak nezasahuje do bežného života a povinností. Nasledujúce kritériá pomáhajú odlíšiť závislosť na videohrách od rekreačného hrania:

• Bežný hráč dokáže prestať hrať, ak to situácia vyžaduje, napríklad kvôli práci alebo škole.
• Gaming disorder je sprevádzaná negatívnymi dôsledkami, ako sú zhoršenie zdravia, problémy vo vzťahoch a znížená výkonnosť v práci či škole.
• Pre jedinca so závislosťou sú hry prioritou, zatiaľ čo bežný hráč si dokáže nájsť čas aj na iné aktivity. 

Terapia:

Základom liečby je psychoterapia, ktorá pomáha jedincovi identifikovať spúšťače nadmerného hrania, meniť nezdravé myšlienkové vzorce a rozvíjať zdravé návyky. Pri komorbidných stavoch, ako sú depresia alebo úzkosť, môže byť indikovaná farmakoterapia. Rodinná terapia zmierňuje izoláciu a napätie v rodine. Postupné obmedzovanie času stráveného pri hrách, tzv. digitálny detox, je dopĺňané zavedením alternatívnych aktivít.