Enterokokové infekcie sú časté v nemocničnom prostredí, pričom ich pôvodcami sú Enterococcus faecalis a Enterococcus faecium. Tieto baktérie môžu spôsobiť infekcie močových ciest, endokarditídu alebo sepsu. Rizikovými faktormi sú oslabená imunita, chronické ochorenia či dlhodobé užívanie antibiotík.

Rozdelenie:

• infekcie močových ciest: Najčastejšia forma enterokokových infekcií, obzvlášť u hospitalizovaných pacientov a osôb s močovými katétrami. Príznaky zahŕňajú bolesť a pálenie pri močení, bolesti v podbrušku, zakalený moč.
• bakteriémia a sepsa: Pri vniknutí enterokokov do krvného obehu môže dôjsť k vážnemu systémovému zápalu. Sepsa môže vyústiť do multiorgánového zlyhania a šokového stavu.
• endokarditída: Je infekcia vnútornej vrstvy srdca, ktorá sa vyskytuje najmä u pacientov so srdcovými chybami alebo po invazívnych zákrokoch.
• infekcie mäkkých tkanív a kože: Zahŕňajú pooperačné infekcie rán a abscesy, často spojené s imunosupresiou. 
• infekcie centrálneho nervového systému 

Terapia:

Liečba enterokokových infekcií zahŕňa predovšetkým podávanie antibiotík, pričom voľba závisí od citlivosti konkrétneho kmeňa. Ampicilín sa používa na citlivé kmene, zatiaľ čo vankomycín je určený pre rezistentnejšie infekcie. Pri multirezistentných kmeňoch sa využívajú linezolid alebo daptomycín. Ak sa vytvoria abscesy alebo infekcia nereaguje na antibiotiká, môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Prevencia:

Prevencia enterokokových infekcií je nevyhnutná najmä v nemocničnom prostredí. Dôležité sú správne hygienické postupy, kontrola pri podávaní antibiotík, starostlivosť o invazívne zariadenia a pravidelný monitoring pacientov s vysokým rizikom.