Kakofóbia je špecifická fóbia spojená s iracionálnym strachom alebo averziou k tomu, čo jedinec považuje za nevzhľadné alebo nepríjemné. Osoby s touto fóbiou zažívajú silné pocity úzkosti a nepokoja, čo môže vážne ovplyvňovať ich sociálne interakcie a celkovú kvalitu života. Terapia zvyčajne zahŕňa kognitívno-behaviorálnu terapiu a v niektorých prípadoch lieky na zvládanie úzkosti.

Príčina

Podobne ako v prípade iných fóbií, presné príčiny kakofóbie nie sú jednoznačné a na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Častým faktorom podieľajúcim sa na vzniku kakofóbie je traumatická udalosť, napríklad šikana v detstve, kedy bol jedinec označovaný za škaredého. Úlohu na vzniku môže zohrávať aj vplyv spoločnosti a médií, ktoré často vytvárajú obraz krásy a dokonalosti. V neposlednom rade to je úloha genetiky a iných duševných ochorení, ktoré sú vo všeobecnosti spojené s vyšším výskytom fóbií. 

Prejavy

Kakofóbia sa prejavuje intenzívnym strachom zo škaredého. Môžu sa objavovať zmeny správania – vyhýbanie sa miestam a situáciám, kde by jedinec mohol prísť do kontaktu s niečím škaredým. Prehnaná sebakritika a kritika ostatných. Investovanie veľkého množstva času a peňazí na skrášľovacie procedúry alebo aj chirurgické zákroky. Nadmerný strach z oškaredenia. S kakofóbiou môže súvisieť aj vznik intenzívnej úzkosti, ktorá sa prejaví:

• Zimnicou.
• Závratmi a pocitom na omdlenie.
• Nadmerným potením (hyperhidrózou).
• Búšením srdca.
• Nevoľnosťou (nauzeou).
• Dýchavičnosťou (dyspnoe) alebo zrýchleným dýchaním (tachypnoe).
• Trasom alebo chvením.

Diagnostika

Kakofóbia je diagnostikovaná na základe klinického hodnotenia a podrobného rozhovoru s pacientom. Psychiater alebo klinický psychológ sa zameriava na zhodnotenie závažnosti a trvania strachu, identifikáciu spúšťačov a vplyvu tejto fóbie na bežný život. Na diagnostiku môže byť využitý aj štandardizovaný dotazník alebo hodnotiace škály úzkostných porúch.

Terapia

Základom liečby kakofóbie sú metódy psychoterapie, medzi ktoré patrí napríklad kognitívno-behaviorálna terapia a expozičná terapia. Niektoré prípady si môžu vyžadovať medikamentóznu liečbu s využitím liekov zo skupiny psychofarmák.