Dresslerov syndróm, známy aj ako poinfarktový syndróm, je autoimunitná odpoveď organizmu, ktorá sa objavuje zvyčajne 3 až 8 týždňov po infarkte myokardu alebo po operácii srdca. Hlavnými príznakmi sú horúčka, zápal perikardu (perikarditída) a zápal pohrudnice (pleuritída). Syndróm vzniká ako reakcia na antigény perikardu, kde imunitný systém omylom napáda tkanivá srdcového obalu. Medzi symptómy patria bolesti na hrudníku, horúčka a perikardiálny výpotok. Liečba spočíva v podávaní protizápalových liekov a v závažných prípadoch kortikosteroidov.

Etiológia: 

• srdcový infarkt  
• operácia srdca  
• infekcia 
• systémové zápalové ochorenie  
• zranenie srdca 
• nádorové ochorenie
• chronické obličkové ochorenie 
• endokrinologické ochorenie 
• idiopatická (nejasná) príčina vzniku 

Klinický obraz: 

Príznaky Dresselovho syndrómu závisia od toho, ako rýchlo sa perikarditída rozvinie. 

1.  Akútne vzniknutá perikarditída 

• bolesť za hrudnou kosťou: Typická je ostrá, bodavá bolesť za hrudnou kosťou a na ľavej strane hrudníku s vyžarovaním smerom do ľavého ramena a krku. Intenzívnejšia je pri zakašľaní, hlbokom dýchaní a v ľahu. Bolesť na hrudníku však môže byť aj tupá tlaková.  
• zvýšená teplota: Horúčka môže byť prítomná aj v prípade, keď iné príznaky infarktu myokardu už ustúpili. 
• sťažené dýchanie  
• pocit búšenia srdca 
• kašeľ  
• únava a slabosť 
• nevoľnosť
• intolerancia námahy 
• bolesti svalov   
• príznaky srdcového zlyhávania: V prípade vystupňovaného stavu sa môžu rozvinúť opuchy členkov či opuch brušnej steny. 

2. Chronická perikarditída 

• Symptómy v tomto prípade nemusia byť veľmi výrazne, keďže stav vzniká pomaly a perikard sa zväčšenému objemu tekutiny stihne po čase prispôsobiť. 

Komplikácie: 

Poinfarktový syndróm môže spôsobiť komplikácie, ako je srdcová tamponáda alebo konstriktívna perikarditída. 

• Konstriktívna perikarditída: Pri dlhodobom ochorení alebo pri jeho opakovaní sa perikard zjazví a stane sa tuhým. U pacienta sa vyvíjajú známky srdcového zlyhávania (napríklad opuchy dolných končatín, opuch brušnej steny). 
• Tamponáda srdca: Srdcová tamponáda je stav, keď sa v perikarde (srdcovom vaku) hromadí nadmerné množstvo tekutiny. Perikard je obal, ktorý obklopuje srdce a chráni ho pred vonkajšími vplyvmi.  Tekutina v perikarde vytvára tlak na srdce, čo obmedzuje jeho schopnosť naplniť sa krvou počas srdcového cyklu. Bez okamžitého terapeutického zásahu vedie srdcová tamponáda k smrti pacienta. 

Diagnostika: 

• Odber anamnézy: Lekár sa pýta na zdravotnú anamnézu pacienta, vrátane histórie srdcových problémov, nedávneho infarktu myokardu, chirurgických zákrokov na srdci a ďalších faktorov, ktoré by mohli súvisieť s vývojom Dresslerovho syndrómu. 
• Fyzikálne vyšetrenie: Nasleduje fyzikálne vyšetrenie, kedy lekár počúva srdce fonendoskopom a posudzuje príznaky, ako sú bolesť na hrudníku, zvýšená teplota, únava a dýchavičnosť. 
• Laboratórne testy: Krvné testy môžu poskytnúť informácie o zápale a iných srdcových indikátoroch, ktoré sú spojené s Dresslerovým syndrómom. 
• Elektrokardiografia (EKG): EKG zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca a odhaľuje prípadné nepravidelnosti alebo zmeny spojené s infarktom myokardu a inými srdcovými problémami. 
• Zobrazovacie vyšetrenia: RTG hrudníka, echokardiografia a CT srdca sa používajú na vizualizáciu štruktúr srdca, perikardu a na vylúčenie iných príčin bolestí na hrudníku. 
• Diagnostická perikardiocentéza: V niektorých prípadoch sa vykonáva perikardiocentéza, pri ktorej sa odoberie malé množstvo tekutiny z perikardu na ďalšie laboratórne testy a potvrdenie diagnózy. 

Terapia: 

Liečba Dresslerovho syndrómu závisí od závažnosti príznakov a prítomnosti komplikácií. Medzi hlavné terapeutické postupy patria: 

• Nesteroidné protizápalové lieky (NSAIDs): NSAID, ako napríklad ibuprofén alebo naproxén, sa predpisujú na zmiernenie bolesti a zápalu spojených s Dresslerovým syndrómom. 
• Perikardiocentéza: V prípade, že dochádza k významnému hromadeniu tekutiny v perikarde, lekár odstraňuje túto tekutinu prostredníctvom perikardiocentézy. Tento postup má nielen terapeutický význam, ale tiež poskytuje vzorku tekutiny pre ďalšie vyšetrenie. 
• Kortikosteroidy: Využívajú sa za účelom zmiernenia silnej zápalovej reakcie. 
• Analgetiká: Zmierňujú silné bolesti spojené s Dresslerovým syndrómom. 
• Odpočinok: Pacientom sa odporúča zdržať sa nadmernej námahy a dodržiavať pokojový režim. 

V niektorých prípadoch je nevyhnutné podstúpiť chirurgický zákrok, najmä ak dochádza k chronickým alebo opakujúcim sa ťažkostiam, alebo ak je prítomná veľká tvorba jaziev v perikarde.