Amoxofóbia často vzniká v súvislosti s prežitými traumatickými udalosťami, ako sú napríklad dopravné nehody, úmrtie blízkeho v dôsledku dopravnej nehody, svedectvo dopravnej nehody. Fóbie sa častejšie vyskytujú u ľudí trpiacich inými duševnými poruchami, ako sú úzkostná alebo panická porucha osobnosti. V prípade amoxofóbie môže ísť aj nedostatočnú sebadôveru vo vlastné schopnosti. Ľudia trpiaci jednou fóbiou sú náchylnejší na vznik ďalších fóbií. Spolu s amoxofóbiou sa môže vyskytovať tachyfóbia (strach z rýchlosti), agorafóbia (strach z otvorených priestorov) a ďalšie. Na vzniku fóbií sa môže podieľať aj genetická predispozícia.

Diagnostika amoxofóbie spadá do oblasti klinickej psychológie a psychiatrie. Pri hodnotení pacientov sa využívajú štandardizované diagnostické nástroje a rozhovory zamerané na identifikáciu úzkostných prejavov spojených s riadením vozidla. Pre správnu diagnózu je potrebné rozlíšiť, či strach nevyplýva z iných zdravotných problémov, ako sú poruchy zraku, kardiovaskulárne problémy, alebo z vážnych psychických porúch, napríklad posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).

V liečbe amoxofóbie využívame metódy psychoterapie, medzi ktoré patrí kognitívno-behaviorálna terapia či expozičná terapia. Expozičná terapia zahŕňa postupné vystavenie pacienta situáciám spojeným s riadením auta, čím sa znižuje úroveň úzkosti. V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné psychoterapiu kombinovať s farmakoterapiou, pri ktorej využívame lieky zo skupiny psychofarmák.