Chalazion je chronický, neinfekčný zápal mazovej (Meibomovej) žľazy na viečku, ktorý vzniká v dôsledku jej upchatia. Tento stav sa prejavuje nebolestivou hrčkou na viečku, ktorá sa postupne zväčšuje. Chalazion zvyčajne nevyvoláva bolesť, pokiaľ nedôjde k jeho sekundárnej infekcii alebo zápalu. Liečba môže byť konzervatívna, no v niektorých prípadoch je potrebný chirurgický zákrok.

Príznaky:

Chalazion sa klinicky prejavuje ako pomaly sa rozvíjajúca, nebolestivá hrčka alebo opuch na hornom alebo dolnom viečku. Typicky ide o malú guľovitú léziu, ktorá vzniká v dôsledku upchatia vývodu Meibomovej žľazy. Na rozdiel od jačmeňa, chalazion je zvyčajne menej bolestivý a nie je spojený s akútnou infekciou. V skorých štádiách môže pacient pociťovať mierny tlak alebo diskomfort v oblasti viečka, najmä ak je hrčka väčšia. Opuch viečka môže byť výraznejší, ale samotná hrčka je pohyblivá a často sa nachádza ďalej od okraja mihalníc. Chalazion niekedy spôsobuje podráždenie oka, rozmazané videnie alebo pocit, akoby mal pacient v oku cudzí predmet, najmä ak je veľký a tlačí na oko. 

Diagnostika:

Diagnóza vlčieho zrna sa stanovuje na základe klinického vyšetrenia. Lekár pri pohľade na pacienta identifikuje charakteristickú nebolestivú hrčku na hornom alebo dolnom viečku. Pri fyzickom vyšetrení je hrčka pohyblivá, hladká, lokalizovaná pod kožou, bez príznakov akútneho zápalu. Na rozdiel od jačmeňa, chalazion nie je spojený s hnisavým výtokom alebo výraznou bolesťou. Na potvrdenie diagnózy zvyčajne nie sú potrebné ďalšie zobrazovacie vyšetrenia. 

Terapia:

Liečba začína konzervatívnymi metódami, ako sú teplé obklady aplikované na postihnuté viečko niekoľkokrát denne, čo pomáha uvoľniť maz a upchatú žľazu. Ak chalazion pretrváva, môžu sa použiť masáže viečka alebo lokálne antibiotické masti, najmä ak je prítomný zápal. V závažnejších prípadoch je potrebné chirurgické odstránenie chalazionu alebo injekcia kortikosteroidov.